Brusnice zaraďujeme medzi menej známe ovocniny. Ich pôvodným domovom je Severná Amerika a severné časti Ázie a Európy, kde v suchších lesoch tvoria podrast, najmä borovíc. V týchto častiach sveta je jej pestovanie veľmi rozšírené a populárne. U nás sa na jej pestovanie zameriavajú skôr záhradkári, pre ktorých je vítaným spestrením jedálnička.

Sú to nízke polokry s výškou 20 – 30 cm, s kožovitými vždyzelenými listami. Plodom sú červené postupne dozrievajúce dekoratívne bobule. Ich pestovanie je pomerne jednoduché. Možno ich pestovať takmer všade, i v oblastiach, kde sa ostatným ovocninám už nedarí. V záhradách sa pestujú vo forme záhonov, ako súčasť vresoviska alebo ako podrast pod rododendronmi v okrasných výsadbách.

Pri výsadbe zakúpených sadeníc brusníc a ich ďalšom pestovaní treba vychádzať z prirodzených nárokov týchto rastlín. Nakoľko ich domovom sú suché prevažne ihličnaté lesy, vyhovujú im kyslé suché pôdy s malým obsahom živín. Nemajú rady výživné pôdy, vysoký obsah vápnika v pôde a neznášajú premokrenie. Na zamokrenie pozemku rastliny reagujú odumieraním výhonov a veľmi rýchlo i celých rastlín. Preto treba vyberať suchšie stanovištia a pri pestovaní v nádobách alebo vo fóliou vystlatých jamách zabezpečiť odtok prebytočnej vody. Veľmi dobre im tiež vyhovuje pestovanie na hrobčekoch, kde je ďaleko menšie riziko zamokrenia.

Pri pestovaní na svahoch, na ktorých nie je pôda prirodzene kyslá treba myslieť na skutočnosť, že sa vápnik v pôde splavuje prirodzene dole svahom, dôsledkom čoho môže dôjsť k úhynu rastlín. Preto treba miesto výsadby zabezpečiť tak, aby sa zabránilo negatívnemu vplyvu vápnika.

Substrát pre brusnice je podobný ako pre čučoriedky. Vytvoríme ho zo zmesi vrchoviskovej rašeliny, riečneho piesku, listovky, s prídavkom kompostu, perlitu a pilín. Nakoľko majú brusnice plytký koreňový systém, postačuje im hĺbka substrátu 20 - 30 cm. Závlahu vyžadujú iba po vysadení, neskôr sa zavlažujú iba v obdobiach dlhotrvajúceho sucha. Hnojiť treba veľmi opatrne, nakoľko pri prehnojení sa rastliny stávajú citlivejšími na fytoftórovú hnilobu. Vhodné sú hnojivá pre rododendrony a azalky, ktoré neobsahujú vápenatú zložku. Odporúča sa tiež použitie nástielky, najlepšie vo forme pilín alebo kôry.

Vysádzame rastliny z kontajnerov, u ktorých nedochádza pri výsadbe k porušeniu koreňového balu. Vysádzame ich o čosi hlbšie ako rástli v kontajneri. V krátkej dobe vyrastie z koreňového krčka množstvo nových výhonov, ktoré obrastú celý záhon a vytvoria zapojený porast.

Brusnice kvitnú a dozrievajú v dvoch etapách. Prvé kvitnutie je v máji až júni. Úroda z neho je menšia, zberá sa koncom júna. Hlavné obdobie kvitnutia je v júli a auguste. Plody z tejto etapy sú väčšie, kvalitnejšie a chutnejšie, zberajú sa od septembra do októbra. Zber sa v záhradách vykonáva ručne alebo česákmi.
Zo súčasného dostupného sortimentu možno doporučiť najmä tieto odrody:

Koralle

Jedna z najznámejších odrôd. Je rozšírená v záhradách ako i vo veľkovýrobe. V súčasnej dobe ju však už nahradzujú novšie kvalitnejšie odrody a od jej pestovania sa ustupuje. Vytvára vzhľadné kry výšky cca 20 cm s lesklými kožovitými listami. Odroda je pomerne úrodná, úrody z kra sa dosahujú 200 g. Veľkosť plodov je malá až stredná, farba žiarivočervená.

Ida (BV 8726 - 8)

Odroda bola získaná z voľného opelenia BV 68 pochádzajúcej z provincie Smaland vo Švédsku. Vytvára malé kry výšky 10 - 20 cm, nie veľmi husté. Listy má veľké s výraznými žilkami na vrchnej strane listu. Pomerne skoro vstupujú do rodivosti. Kvitne v riedko rozmiestnených súkvetiach. Plody má veľké (0,5 - 0,8 g), jasne červené, dozrievajúce od polovice do konca augusta. Rastliny majú tendenciu druhého kvitnutia v tom istom roku. Úrody v treťom roku po výsadbe sú 140 g z jednej rastliny.

Linnea (BV 8739 - 8)

Získaná bola z voľného opelenia BV 82 v tej istej provincii ako odroda Ida. Má hustý rast, vytvára množstvo výhonov výšky 15 - 25 cm. Listy má lesklé, pomerne veľké. Skoro vstupujú do rodivosti, kvety majú zoskupené vo veľkých hustých súkvetiach. Plody sú stredne veľké až veľké (0,35 - 0,45 g), jasne červené, dozrievajú v polovici augusta. Ovocie má silnú odolnosť proti zahnívaniu. Druhé kvitnutie je slabšie, ale pomerne pravidelné. Úroda v treťom roku je 150 g z rastliny.

Sussi

Odroda bola vyšľachtená v švédskej Univerzite poľnohospodárskych vied v meste Balsgard. Kry sú nízke /15-25 cm/, tvoriace výhonky z koreňov. Veľmi dobre pokrývajú povrch pôdy. Listy má oblé, lesklé. Kvitne dva krát - prvýkrát koncom mája, druhýkrát na konci leta. Plody sú guľaté, tmavo červenej farby, stredne veľké až veľké /0,40 g/. Dozrievajú približne 20. augusta, v našich polohách aj skôr. Od tretieho roku sú rastliny veľmi úrodné, priemerné úrody z kra sa pohybujú od 200 do 300g.

Sanna

Odroda má rovnaký pôvod ako odroda Sussi . Vytvára vysoké výhony dĺžky 20 až 30 cm, stredne pokrývajúce povrch pôdy. Listy sú okrúhle, podobné ako u predchádzajúcej odrody. Kvitne koncom mája, plody má okrúhle, červené, veľkosť plodov a doba dozrievania je ako u odrody Sussi. Plody sú rozmiestnené po okrajoch kra na koncoch výhonov, čo umožňuje zber pomocou ručných česákov. Odroda je veľmi úrodná, úrody z kra sa dosahujú 200 - 600 g!

Využitie plodov je všestranné. Majú vysokú dietetickú hodnotu. Obsahujú najmä množstvo organických kyselín, triesloviny, rastlinné farbivá, minerálne látky, z vitamínov hlavne vitamín C a provitamín A. Vynikajúce sú na priame použitie do koláčov, pudingov a rôznych pochutín, známy je tiež brusnicový kompót ako fantastická príloha k divine a iným mäsovým jedlám. Z plodov sa tiež vyrábajú džemy, marmelády a rôsoly. Zberajú sa tiež listy, ktoré majú liečivé účinky.

Kľukva

Patrí tiež medzi menej známe ovocné druhy. Jej popisov ako aj návodov na jej pestovanie v súčasnosti v literatúre veľa nie je, záujemcovia o jej pestovanie len veľmi problematicky vyhľadávajú informácie a odpovede na svoje otázky. To je hlavný dôvod jej malého rozšírenia, napriek tomu že si táto rastlina zasluhuje našu väčšiu pozornosť. Jej plody obsahujú podobne ako brusnice veľké množstvo organických kyselín, minerálnych látok, cukrov, vitamínov a pektínov. Vhodné sú na priamu konzumáciu i spracovanie. Výrobky z nich /sirupy, džemy, kompóty, čaje a p./ majú vynikajúcu lahodnú chuť a vysokú nutričnú hodnotu.

Väčšina kultúrnych odrôd vznikla z druhov kľukva veľkoplodá /Oxycoccus macrocarpus/ a kľukva močiarna /Oxycoccus palustris/. Jej pôvodným domovom sú zamokrené rašeliniská a horské lúky Severnej Ameriky a Sibíre. U nás rastie voľne v prírode napríklad v niektorých oblastiach pohoria Roháče /CHPN Medzi borami/, v CHKO Horná Orava, na najvyšších miestach Krivánskej Fatry a v ďalších menších lokalitách.

Kľukva vytvára dlhé tenké poliehavé výhony dorastajúce do výšky cca 10 cm, na ktorých sú drobné stálezelené lístky. Z výhonov vyrastajú cez vegetáciu kratšie vzpriamené výhonky, na ktorých sa vytvárajú kvety. Plodom je bobuľa podobná čučoriedke od ktorej sa odlišuje výraznou červenou farbou.
Podobne ako brusnica vyžaduje pre pestovanie kyslé prostredie, ktoré vytvoríme rovnako ako u brusníc. Na rozdiel od brusnice však dobre reaguje na hnojenie. Takisto používame hnojivá bez zásaditej zložky. Na jar v období plného rastu prihnojujeme dusíkatými hnojivami v amoniakálnej forme, v období nástupu kvitnutia a rastu plodov využívame viac fosforečné a draselné hnojivá.

Ďalším rozdielom oproti brusnici je že nielenže nemá rada suché prostredie, ale priam vyžaduje zavodnenie. Rastliny zaplavujeme vodou v jarnom období a zamorený pozemok udržujeme až do jesene. V záhradkách sa to dá jednoducho dosiahnuť výsadbou rastlín do väčších nádob, ktoré nemajú odtokový otvor alebo aspoň častým zalievaním vysokými dávkami vody.

Rez spočíva iba vo vyrezávaní prestarnutých a zahusťujúcich výhonov. Staršie rastliny je tiež vhodné sporadicky skosiť, resp. zostrihnúť.

Brusnica a kľukva sú nedocenené a neprávom málo rozšírené ovocné druhy. Súčasný dostatok výsadbového materiálu na trhu, atraktívnosť a nutričná hodnota plodov, možnosť použitia i v okrasných výsadbách a nenáročnosť na priestor /môžu sa pestovať i v nádobách a na balkónoch/ snáď dopomôžu k väčšiemu rozšíreniu týchto hodnotných rastlín.

Ing. Marián Komžík