Ríbezle sa u nás tradične pestujú v tvare voľne rastúceho kríka s pravidelným obnovovaním kostrových konárov alebo vo forme stromčeka, v Západnej Európe sa vyskytujú stenové výsadby ríbezlí. 

Krík 
Pestuje sa v spone 2,5 - 3 x 1,25 - 1,5 m (záhradky) alebo 3 x 0, 6 - 0,7 m (intenzívne výsadby s mechanizovaným zberom)
Krík sa sadí priblžne o 50 mm hlbšie ako rástol v škôlke, lebo to zabezpečuje lepšiu regeneráciu. Všetky konáriky pri vysádzaní skrátime na 2 - 3 púčiky, choré a poškodené odstránime od základu. Pri kvalitnom materiáli a pestovaní pod závlahou nemusíme skracovať. 

Nasledujúcu jar vyberieme 4 - 5 vhodných výhonkov, ostatné odstránime pri báze a ponechané neskracujeme, prípadne skrátime ich o tretinu až pätinu dĺžky (pri odrodách červených a bielych ríbezlí, ktoré pod vrcholom nemajú riadne vyvinuté púčiky). Každý ďalší rok vyberáme cca. 3 nové základné výhonky, ktoré budú základom nových kostrových konárikov takže na jar 4. roka má ker 10 - 12 konárov, z ktorých najstaršie úplne odstránime a nahradíme 3 - 4 novými základnými výhonkami. Pri tom treba pamätať, že čierne ríbezle rodia na 1 ročnom dreve, teda rez musí smerovať k podporeniu jeho tvorby, pričom sa jednoročné výhonky neskracujú, a červené a biele na obrastových konárikoch na staršom dreve, ktoré však skracovaním prírastkov strácajú kvalitu a preto treba kostrové konáre včas odstraňovať (najneskôr ako 4 ročné). Husto vysadené kry v pásových výsadbách nemajú mať viac ako 6 - 10 základných konárov. 

Stromček 

Stromček je menej vhodný tvar na pestovanie ríbezlí, lebo pri ňom nie je zabezpečené využitie regeneračnej schopnosti ako pri kríku a tvar rýchlo starne, má nižšiu životnosť. Používa sa pri červených a bielych ríbezliaach na podpníku ríbezľa zlatá, spon 2,5 až 3,0 x 0,75-1,0 m.
Pri vysadení sa výhonky stromčeka skrátia na dva púčiky. V druhom roku sa vyberie asi 6 dobre vyvinutých a vhodne rozložených výhonkov, ktoré sa skrátia o tretinu až polovicu na podporu rozkonárovania. Na jar ďalšieho roka sa predlžujúce výhonky konárikov opäť skrátia o štvrtinu až tretinu a bočný obrast na dva až tri vyvinuté púčiky. Kostrové konáriky periodicky (po 4 až 5 rokoch) nahrádzame mladšími výhonkami vyrastajúcimi z ich bázy alebo rezom na prevod na dobre vyvinutý púčik. Každoročne odstraňujeme koreňové výmladky meruzalky (vytrhnutím) a z kmienika vylomením čo najskôr. Rany sa odporúča ošetriť proti plesni sivej. 

Borminský systém 

Oporu tvorí drôtenka s 3 - 4 drôtami v odstupoch po 0,4 m. Kríky sa sadia na vzdialenosť 1,2 - 1,5 m. Rady vzdialené 3,0 m.
Krík sa sadí hlbšie ako bol v škôlke a výhonky sa zrežú tesne nad zemou. Na ďalší rok sa vyberie 5 silných výhonkov, rozložia sa po drôtenke v tvare vejára a skrátia sa mierne na rovnováhu, ostatné základné výhonky sa odrežú od základu. Predlžujúce výhonky vždy skracujeme o tretinu (asi na 0,3 až 0,4 m) a postranný rodivý obrast za prvým až druhým púčikom. V 4. až 5. roku začíname s náhradou vyrodených konárov, ktoré zapestujeme súčasne obdobným spôsobom. Pre tento tvar sú nevhodné odrody, ktoré zle vytvárajú bočný obrast. 

Rýnsky systém 

Oporu tvorí drôtenka so 4 - 5 drôtmi v odstupe 0,4 m. Kríky vysadzujeme na vzdialenosť 0,8 až 1,5 m podľa sily rastu odrody a podmienok prostredia do radov vzdialených 3,0 m.
Krík po výsadbe hlboko zrežeme a v druhom roku vyberieme 3 silné výhonky, ktoré vyviažeme k drôtenke a zrežieme na rovnováhu. Každoročne ich mierne skracujeme, aby sme podporili rozkonárovanie a bočný obrast skracujeme za 2. púčikom. Základné výhonky odstránime. Pokračujeme tak každoročne a po 4 až 5 rokoch konáre nahradíme novými silnými základnými výhonkami. 

Štíhle vreteno ríbezlí

Tejto téme sa venuje samostatný článok, ktorý nájdete TU.

(Ing. Oleg Paulen, PhD., KOVaV SPU Nitra)