NÁVOD NA PESTOVANIE – JAHODY
Jahody (Fragaria × ananassa) patria medzi najobľúbenejšie druhy drobného ovocia. Pri správnej výsadbe začínajú rodiť veľmi skoro a z malej plochy dokážu priniesť vysokú úrodu. Základom úspechu je slnečné stanovište, kvalitná pôda, dostatok vody a pravidelná obnova porastu.
Stanovište a pôda
Jahody vysádzame na slnečné a vzdušné miesto. Na plnom slnku vytvárajú najväčšie, najlepšie vyfarbené a najsladšie plody. V polotieni síce rastú, ale úroda aj cukornatosť bývajú nižšie.
Najlepšie im vyhovuje humózna, kyprá, priepustná a primerane vlhká pôda. Ideálne pH je približne 5,5–6,5.
Nevhodná je ťažká zamokrená pôda, ale ani veľmi suchá piesočnatá pôda bez dostatku organickej hmoty.
Príprava pôdy
Záhon je najlepšie pripraviť niekoľko týždňov pred výsadbou. Pôdu prekypríme a zapracujeme kvalitný kompost alebo dobre vyzretý maštaľný hnoj.
Čerstvý maštaľný hnoj tesne pred výsadbou nepoužívame.
Jahody by sme nemali opakovane pestovať na rovnakom mieste. Ak je to možné, na pôvodný záhon ich vraciame až približne po 3–4 rokoch.
Výsadba
Najvhodnejším obdobím na založenie klasického jahodoviska je leto – približne od júla do začiatku septembra. Čím skôr sa mladé rastliny dobre zakorenia, tým vyššiu úrodu môžeme očakávať v nasledujúcom roku.
Kontajnerované sadenice možno vysádzať aj na jar.
Bežný rozostup je približne:
25–35 cm medzi rastlinami
60–80 cm medzi radmi
Pri silno rastúcich odrodách nechávame viac priestoru.
Správna hĺbka je veľmi dôležitá
Pri výsadbe musí srdiečko – vegetačný vrchol rastliny – zostať presne na úrovni pôdy.
Ak jahodu zasadíme príliš hlboko, srdiečko môže zahnívať.
Ak ju zasadíme príliš plytko, korene vysychajú a rastlina sa zle ujíma.
Korene pri výsadbe smerujeme prirodzene nadol, nemali by byť zahnuté smerom nahor.
Pestovanie na fólii alebo textílii
Veľmi praktické je pestovanie na čiernej fólii alebo vhodnej mulčovacej textílii.
Výhodou je menej buriny, čistejšie plody a menšie odparovanie vody z pôdy.
Pri klasickom pestovaní môžeme pred dozrievaním plodov medzi rastliny rozložiť slamu. Plody neležia priamo na vlhkej pôde, menej hnijú a zostávajú čisté.
Zálievka
Jahody majú pomerne plytký koreňový systém, preto sú citlivé na nedostatok vody.
Najviac vody potrebujú počas kvitnutia, rastu a dozrievania plodov a po zbere, keď vytvárajú nové listy a zakladajú kvetné puky pre nasledujúcu sezónu.
Zalievame radšej výdatnejšie a priamo ku koreňom. Ideálna je kvapková závlaha.
Časté polievanie listov a plodov, najmä večer, podporuje sivú hnilobu.
Hnojenie
Jahody potrebujú dostatok živín, ale veľmi ľahko ich môžeme prehnojiť dusíkom.
Príliš veľa dusíka spôsobuje obrovské listy, mäkký porast a množstvo odnoží, ale menej kvalitných plodov. Zároveň rastie riziko hubových chorôb.
Pri založení záhona je veľmi vhodný kompost. Po zbere môžeme rastliny primerane prihnojiť viaczložkovým hnojivom, aby sa dobre pripravili na nasledujúcu sezónu.
JEDNORODIACE JAHODY
Klasické jednorodiace odrody vytvárajú hlavnú úrodu raz za rok, väčšinou od konca mája cez jún až do začiatku júla.
Patria sem napríklad Clery, Honeoye, Elsanta, Sonata, Asia, Darselect, Florence či Malwina.
Rozdiely v termíne dozrievania sú veľké. Vhodnou kombináciou veľmi skorých, stredných a neskorých odrôd možno hlavnú jahodovú sezónu výrazne predĺžiť.
Jednorodiace odrody zvyčajne prinášajú veľkú koncentrovanú úrodu počas niekoľkých týždňov.
REMONTANTNÉ – STÁLERODIACE JAHODY
Remontantné jahody dokážu opakovať kvitnutie a plodenie počas celej vegetácie.
Prvá úroda sa objavuje začiatkom leta a po krátkej prestávke rastliny opakovane kvitnú a rodia až do jesene, často do prvých mrazov.
Patria sem napríklad Albion, San Andreas, Murano, Mara des Bois či Charlotte.
Výhodou je veľmi dlhé obdobie zberu. Nevýhodou je, že rastlina je počas sezóny viac zaťažovaná a potrebuje pravidelnú zálievku a výživu.
MESAČNÉ A LESNÉ JAHODY
Lesná jahoda je botanicky:
Fragaria vesca
Kultúrne mesačné jahody sú väčšinou vybrané formy tohto druhu.
Vytvárajú menšie, ale mimoriadne aromatické plody a rodia postupne od začiatku leta až do jesene.
Niektoré odrody, napríklad Rügen (Rugia), prakticky nevytvárajú odnože a rastú v kompaktných trsoch.
Sú výborné na okraje záhonov, do nádob aj ako jedlá pôdopokryvná rastlina.
Odnože
Klasické jahody počas leta vytvárajú dlhé odnože – poplazy, na ktorých vznikajú mladé dcérske rastliny.
Ak chceme maximálnu úrodu, väčšinu odnoží počas vegetácie odstraňujeme, pretože rastline odoberajú vodu a živiny.
Ak chceme jahody rozmnožiť, ponecháme niekoľko odnoží zo zdravých a najlepšie rodiacich rastlín. Mladé ružice necháme zakoreniť a následne ich oddelíme od materskej rastliny.
Zber
Jahody zbierame úplne vyfarbené a zrelé. Po odtrhnutí už výrazne nezvyšujú cukornatosť ani arómu.
Najlepšie je oberať ich za suchého počasia, ideálne ráno po oschnutí rosy.
Plod odtrhneme aj s krátkou stopkou a kališnými lístkami. Takto sa menej poškodí a dlhšie vydrží.
Počas hlavnej sezóny zberáme približne každé 2–3 dni.
Čo urobiť po zbere
Po skončení hlavnej úrody odstránime poškodené a choré listy, odnože, ktoré nepotrebujeme na rozmnožovanie, a burinu.
Pri zdravom poraste nie je nutné automaticky ostrihať všetky listy. Radikálne odstránenie listov má význam najmä pri silnom napadnutí chorobami a musí sa urobiť dostatočne skoro, aby rastliny do zimy znovu zosilneli.
Po zbere jahody zalejeme a primerane prihnojíme. Práve počas leta sa totiž vytvára základ budúcoročnej úrody.
Ako dlho ponechať jahodovisko
Najvyššiu úrodu poskytujú jahody spravidla počas prvého až tretieho roku pestovania.
Staršie porasty postupne hustnú, plody sa zmenšujú a narastá množstvo chorôb a škodcov.
Preto je vhodné jahodovisko približne po 3–4 rokoch obnoviť a nové rastliny vysadiť na iné miesto.
Choroby a škodcovia
Najčastejším problémom býva sivá hniloba plodov – botrytída. Objavuje sa najmä počas daždivého počasia a v hustých porastoch.
Prevenciou je vzdušná výsadba, zálievka ku koreňom, mulčovanie a pravidelný zber zrelých aj poškodených plodov.
Objaviť sa môže aj múčnatka, škvrnitosti listov, roztoče, vošky či slimáky.
Veľmi nebezpečné sú choroby koreňov a krčkov, preto jahody nevysádzame do zamokrenej pôdy a na nové výsadby používame zdravé sadenice.
Zimovanie
Jahody sú dobre mrazuvzdorné, ale ich korene sú plytko pod povrchom pôdy.
Najväčšie riziko predstavujú silné holomrazy bez snehovej pokrývky. V chladnejších oblastiach môžeme záhon na zimu ľahko prikryť čečinou alebo bielou netkanou textíliou.
Na jar ochranu včas odstránime, aby rastliny nezačali pod prikrytím predčasne rásť.
Praktické rady
Pri výsadbe jahôd je najdôležitejšia správna hĺbka srdiečka. Nesmie byť ani zahrabané, ani vysoko nad pôdou.
Ak chcete veľa plodov, pravidelne odstraňujte nepotrebné odnože. Rastlina potom energiu investuje do kvetov a plodov namiesto produkcie desiatok dcérskych rastlín.
A jahodovisko nenechávajte na jednom mieste desať rokov. Mladý porast dáva väčšie a kvalitnejšie plody a má podstatne menej zdravotných problémov. Pravidelná obnova približne po 3–4 rokoch je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako si udržať vysokú úrodu.
