Hlošiny

Hlošiny

Čoraz častejšie rozširovaný ovocný druh. Vyniká vysokými úrodami chutných plodov a absolútnou nenáročnosťou na pestovanie. Plody majú univerzálne využitie v kuchyni. Všetky ponúkané druhy a odrody predávame v kontajneroch, sú preto vhodné na celoročný predaj, výsadbu a zasielanie.

Menej známe ovocné druhy, Hlošiny

Zobrazených všetkých 8 výsledkov

Časté otázky ku kategórii

Ako pestovať hlošiny?

NÁVOD NA PESTOVANIE – HLOŠINA

Hlošina okolíkatá (Elaeagnus umbellata) a hlošina mnohokvetá (Elaeagnus multiflora), známa aj ako goumi, patria medzi veľmi odolné a nenáročné ovocné kry. Vytvárajú množstvo červených až sýtočervených plodov so sladkokyslou chuťou. Zaujímavé sú aj schopnosťou viazať vzdušný dusík pomocou symbiotických baktérií na koreňoch, takže dobre prosperujú aj na menej úrodných pôdach.

Medzi pestované ovocné odrody patria napríklad 'Sweet Scarlet', 'Red Gem', 'Jahidka', 'Sahalinskij Pervyj', 'Amber' či 'Newgate', pričom jednotlivé odrody môžu patriť k rôznym druhom a hybridným skupinám hlošín.

Stanovište a pôda

Hlošine najviac vyhovuje slnečné stanovište. Znesie aj mierny polotieň, ale na plnom slnku lepšie rodí a plody dosahujú vyššiu cukornatosť.

Na pôdu je mimoriadne nenáročná. Rastie v bežných záhradných, piesočnatých aj menej úrodných pôdach. Najlepšie jej vyhovuje priepustná, primerane vlhká pôda, približne s pH 5,5–7,5.

Veľmi dobre znáša sucho a chudobnejšie stanovištia. Nevyhovuje jej najmä dlhodobo zamokrená pôda.

Výsadba

Kontajnerované rastliny môžeme vysádzať počas celej vegetácie. Najvhodnejšia je jarná alebo jesenná výsadba.

Podľa druhu a odrody nechávame medzi rastlinami približne 1,5–3 m.

Hlošina mnohokvetá (E. multiflora) býva spravidla kompaktnejšia, zatiaľ čo E. umbellata môže vytvoriť mohutný ker vysoký a široký 3–4 m, niekedy aj viac.

Po výsadbe dôkladne zalejeme a pôdu môžeme zamulčovať.

Zvláštnosť – sama si zabezpečuje dusík

Na koreňoch hlošiny žijú symbiotické baktérie rodu Frankia, ktoré dokážu viazať vzdušný dusík.

Rastlina preto dokáže dobre prosperovať aj na pôdach s relatívne nízkym obsahom dusíka.

Z toho vyplýva jednoduché pravidlo: hlošinu netreba intenzívne prihnojovať dusíkom.

Nadmerné hnojenie môže spôsobiť zbytočne bujný rast dlhých výhonov na úkor rodivosti.

Opeľovanie

Opeľovacie pomery závisia od konkrétneho druhu a odrody. Mnohé hlošiny dokážu vytvoriť úrodu aj ako jediná rastlina, ale krížové opelenie druhou geneticky odlišnou odrodou spravidla výrazne zvyšuje násadu a úrodu.

Ak pestujeme hlošinu predovšetkým na ovocie, odporúčame vysadiť aspoň dve rôzne odrody kvitnúce v rovnakom období.

Kvety intenzívne navštevujú včely a ďalší opeľujúci hmyz.

Kvitnutie

Hlošiny kvitnú podľa druhu približne v apríli až máji.

Kvety sú malé, nenápadné, krémovobiele až žltkasté, ale veľmi príjemne a intenzívne voňajú.

Sú bohatým zdrojom nektáru a rastliny majú dobrú hodnotu aj pre opeľujúci hmyz.

Listy

Veľmi charakteristickým znakom hlošín sú listy pokryté drobnými striebristými šupinkami.

Vrchná strana býva zelená až sivozelená, spodná výrazne striebristá. Rovnaké striebristé bodky môžeme často vidieť aj na mladých výhonoch a plodoch.

Rastlina je preto dekoratívna aj mimo obdobia kvitnutia a plodenia.

Zálievka

Počas prvého a druhého roku po výsadbe mladé rastliny pravidelne zalievame.

Po dobrom zakorenení je hlošina veľmi dobre odolná proti suchu.

Ak ju však pestujeme na produkciu veľkých plodov, počas dlhého sucha v období ich rastu jej zálievka prospieva.

Zalievame výdatnejšie a menej často, aby voda prenikla hlbšie do pôdy.

Hnojenie

Intenzívne hnojenie nie je potrebné.

Na jar môžeme ku koreňom pridať kompost, väčšinou však úplne postačuje prirodzená zásoba živín v pôde.

Dusíkaté hnojivá používame veľmi opatrne alebo vôbec.

Ak chceme podporiť kvitnutie a tvorbu plodov, vhodnejšia je primeraná výživa fosforom a draslíkom než vysoké dávky dusíka.

Rez

Hlošina rez znáša veľmi dobre, ale pri pestovaní na ovocie nepotrebuje každoročný radikálny rez.

Mladú rastlinu necháme vytvoriť základnú kostru. Neskôr odstraňujeme:

suché a poškodené konáre,
veľmi slabé výhony,
dovnútra rastúce a križujúce sa konáre,
najstaršie málo produktívne drevo.

Staršie kry postupne omladzujeme odstránením niekoľkých najstarších výhonov tesne pri zemi.

Hlošina dobre regeneruje a po silnejšom reze vytvára množstvo nových výhonov.

Tŕne

Tŕnitosť závisí od druhu a konkrétnej odrody.

Niektoré hlošiny vytvárajú na starších výhonoch krátke ostré tŕne, zatiaľ čo vybrané ovocné kultivary sú podstatne menej tŕnisté.

Pri výsadbe k chodníkom alebo na miesta, kde sa často pohybujú deti, je preto vhodné vyberať menej tŕnisté odrody.

Plody

Plody sú oválne až guľaté, podľa druhu a odrody približne 1–2 cm veľké.

Pri dozrievaní získavajú najčastejšie sýtočervenú až tmavočervenú farbu a ich povrch je typicky posiaty množstvom drobných striebristých až zlatistých bodiek.

Vo vnútri sa nachádza jedna pomerne veľká podlhovastá kôstka.

Dozrievanie

Termín dozrievania výrazne závisí od druhu.

Hlošina mnohokvetá (Elaeagnus multiflora – goumi) dozrieva pomerne skoro, približne od júna do júla.

Hlošina okolíkatá (Elaeagnus umbellata) dozrieva podstatne neskôr, najčastejšie od septembra do októbra.

To je dôležité pri výbere odrody – pod spoločným názvom „hlošina“ sa predávajú rastliny s úplne rozdielnym obdobím zberu.

Kedy je plod skutočne zrelý?

S oberaním sa neoplatí ponáhľať.

Nedozreté plody sú výrazne kyslé a trpké. Ani prvé červené sfarbenie ešte nemusí znamenať plnú konzumnú zrelosť.

Plne vyzretý plod je sýtočervený, mäkší, šťavnatý a podstatne sladší. Pri niektorých odrodách sa po úplnom dozretí výrazne znižuje trpkosť.

Rozdiel medzi predčasne odtrhnutou a úplne vyzretou hlošinou je chuťovo veľmi výrazný.

Chuť a využitie

Plne zrelé plody majú sladkokyslú, šťavnatú a osviežujúcu chuť. Podľa odrody môžu pripomínať kombináciu ríbezlí, čerešní, brusníc alebo višní.

Sú vhodné na priamy konzum aj na džemy, želé, sirupy, šťavy, kompóty, vína, likéry a mrazenie.

Plody sú zaujímavé vysokým obsahom karotenoidov, najmä lykopénu, ako aj ďalších polyfenolových látok.

Pozor na rozširovanie

Najmä Elaeagnus umbellata má v priaznivých podmienkach schopnosť veľmi dobre sa rozmnožovať semenami, ktoré roznášajú vtáky.

V niektorých častiach sveta je dokonca považovaná za invázny druh.

V záhrade preto nenechávame veľké množstvo prezretých plodov bez úžitku a prípadné semenáče mimo požadovaného priestoru odstránime.

Goumi (Elaeagnus multiflora) sa spravidla správa podstatne pokojnejšie.

Choroby a škodcovia

Hlošiny patria medzi veľmi zdravé ovocné rastliny.

V našich podmienkach väčšinou nepotrebujú pravidelnú chemickú ochranu. Občas sa môžu objaviť vošky, škvrnitosti listov alebo poškodenie plodov vtákmi.

Najlepšou prevenciou je slnečné stanovište a vzdušný ker.

Zimovanie

Hlošiny sú veľmi dobre mrazuvzdorné.

Elaeagnus multiflora aj E. umbellata zvládajú slovenské zimy veľmi dobre a dospelé rastliny spravidla nepotrebujú zimnú ochranu.

Mladé rastliny môžeme prvú zimu zamulčovať, najmä ak boli vysadené neskoro na jeseň.

Praktické rady

Pri kúpe hlošiny si najskôr zistite presný botanický druh. Rozdiel medzi Elaeagnus multiflora a Elaeagnus umbellata nie je iba v názve. Goumi býva kompaktnejšie a dozrieva už začiatkom leta, zatiaľ čo hlošina okolíkatá rastie mohutnejšie a úrodu prináša až na jeseň.

Ak chcete veľa ovocia, vysaďte radšej dve rôzne kompatibilné odrody. Aj keď jedna rastlina môže rodiť samostatne, krížové opelenie často úrodu výrazne zlepší.

A plody neoberajte iba preto, že už sčerveneli. Hlošina potrebuje úplne vyzrieť. Až mäkké sýtočervené plody strácajú veľkú časť trpkosti a ukážu svoju skutočnú sladkokyslú chuť.

Naše produkty

Hlošina AMBER, kont.

Hlošina CHORUS, kont.

Hlošina mnohokvetá, kont.

Hlošina POINTILLA® AMOROSO, kont.

Hlošina POINTILLA® FORTUNELLA®, kont.

Hlošina SSP, kont.

Hlošina SWEET SCARLET, kont.

Hlošina T7/2, kont.

Časté otázky ku kategórii

Ako pestovať hlošiny?

Nezmeškajte sezónne tipy