NÁVOD NA PESTOVANIE – RAKYTNÍK
Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) patrí medzi mimoriadne odolné a nenáročné ovocné dreviny. Vytvára žlté, oranžové až oranžovočervené plody s vysokým obsahom biologicky aktívnych látok. Výborne znáša mráz, sucho, vietor aj chudobnejšie pôdy. Pri pestovaní je však zásadné vedieť jednu vec – rakytník je dvojdomý, takže existujú samostatné samčie a samičie rastliny.
Stanovište a pôda
Rakytník potrebuje plné slnko. V tieni alebo výraznom polotieni rastie, ale horšie rodí, výhony sa vyťahujú a koruna redne.
Na pôdu je veľmi nenáročný. Dobre rastie v ľahkých, piesočnatých, kamenistých aj menej úrodných pôdach. Najlepšie mu vyhovuje priepustná pôda približne s pH 6–7,5, toleruje však pomerne široké rozpätie.
Veľmi dobre znáša sucho, vietor aj vápenaté pôdy.
Čo mu vyslovene nevyhovuje, je dlhodobé zamokrenie a ťažká nepriepustná pôda.
Výsadba
Kontajnerované rastliny môžeme vysádzať počas celej vegetácie, najvhodnejšia je jar alebo jeseň.
Samičie rastliny vysádzame približne 1,5–2,5 m od seba. Pri intenzívnejšej výsadbe môžeme použiť menšie rozostupy, pri mohutných odrodách necháme viac priestoru.
Po výsadbe rastlinu dôkladne zalejeme. Počas prvého roku je pravidelná zálievka dôležitá, aj keď bude dospelý rakytník neskôr veľmi odolný proti suchu.
SAMICA A SAMEC – ZÁKLAD ÚSPECHU
Rakytník je dvojdomá rastlina.
To znamená, že:
samičia rastlina ♀ → vytvára plody
samčia rastlina ♂ → vytvára peľ, ale nikdy nerodí
Bez samčej rastliny samice síce normálne rastú a kvitnú, ale plody nevytvoria.
Jeden dobre vyvinutý samec spravidla postačuje približne na 5–8 samičích rastlín, pri väčších výsadbách aj na viac podľa rozmiestnenia.
Kam vysadiť samca?
Rakytník je vetroopelivý. Peľ teda neprenášajú primárne včely, ale vietor.
Samca preto vysádzame v blízkosti samíc, ideálne z náveterného smeru, odkiaľ počas kvitnutia najčastejšie fúka vietor cez výsadbu.
Nemusí stáť tesne vedľa samice. Dôležité je, aby medzi nimi nebola veľká vzdialenosť alebo výrazná prekážka.
Pri väčšej výsadbe je lepšie samčie rastliny rovnomerne rozmiestniť medzi samice.
Kvitnutie
Rakytník kvitne veľmi skoro, približne v marci až apríli, často ešte pred úplným rozvinutím listov.
Kvety sú malé a nenápadné.
Samčie rastliny vytvárajú výraznejšie zhluky kvetných pukov, ktoré uvoľňujú veľké množstvo peľu. Samičie kvety sú podstatne nenápadnejšie.
Pri výbere opeľovača je dôležité, aby sa termín kvitnutia samca a samičej odrody prekrýval.
Rast a veľkosť
Rakytník vytvára podľa odrody približne 2–4 m vysoký ker alebo menší strom.
Moderné ovocné odrody sa výrazne líšia rastom, tŕnitosťou aj hustotou koruny. Niektoré sú prakticky bez tŕňov, iné ich majú pomerne veľa.
Pri výsadbe na pravidelný ručný zber sa oplatí vyberať málo tŕnisté veľkoplodé odrody.
Koreňové výmladky
Rakytník má schopnosť vytvárať koreňové výmladky aj vo väčšej vzdialenosti od materskej rastliny.
Ak ich nechceme, pravidelne ich odstraňujeme.
Pozor však pri okopávaní. Rakytník má veľkú časť koreňového systému pomerne plytko pod povrchom. Poškodzovanie koreňov motykou alebo frézou môže tvorbu výmladkov ešte podporiť.
Preto je vhodnejšie okolie rastliny mulčovať než hlboko obrábať.
Rakytník si dokáže zabezpečiť dusík
Na koreňoch žijú symbiotické baktérie rodu Frankia, ktoré viažu vzdušný dusík.
Preto rakytník nepotrebuje intenzívne dusíkaté hnojenie a dokáže prosperovať aj na pomerne chudobných pôdach.
Silné prihnojovanie dusíkom je skôr kontraproduktívne – podporuje bujný vegetatívny rast na úkor rodivosti.
Zálievka
Mladé rastliny po výsadbe pravidelne zalievame.
Dospelý dobre zakorenený rakytník je mimoriadne odolný proti suchu, ale pri pestovaní na úrodu mu dostatok vody počas rastu plodov prospieva.
Pri dlhodobom suchu zostávajú bobule menšie a obsahujú menej šťavy.
Rakytník však nikdy nenechávame stáť v podmočenej pôde.
Hnojenie
Na kvalitnej záhradnej pôde často nepotrebuje prakticky žiadne pravidelné hnojenie.
Na jar môžeme použiť kompost, ale ani ten netreba aplikovať vo veľkom množstve.
Pri úžitkových výsadbách je dôležitejší dostatok fosforu, draslíka a mikroprvkov než vysoké dávky dusíka.
Rez
Rakytník dobre znáša rez, ale netreba ho každoročne radikálne skracovať.
Plody sa vytvárajú predovšetkým na minuloročnom dreve, preto príliš silným rezom odstránime časť budúcej úrody.
Mladú rastlinu necháme vytvoriť pevnú korunu.
Neskôr odstraňujeme najmä suché, poškodené, veľmi staré a zahusťujúce konáre.
Staršie rastliny postupne omladzujeme. Rakytník veľmi dobre regeneruje a zo staršieho dreva dokáže vytvoriť nové silné výhony.
Rez a zber naraz
Pri rakytníku možno časť úrody zbierať veľmi praktickým spôsobom – odrezaním celých rodivých konárikov.
Tie následne vložíme do mrazničky a po zamrznutí sa bobule z konárov veľmi ľahko otriasajú.
Takýto spôsob však zároveň predstavuje rez rastliny. Preto každý rok neodrežeme príliš veľkú časť koruny.
Ideálne je zber rezom spojiť s postupným omladzovaním kra.
Dozrievanie
Termín zberu výrazne závisí od odrody.
Skoré odrody začínajú dozrievať približne od začiatku až polovice augusta.
Hlavná sezóna pripadá na druhú polovicu augusta a september.
Neskoré odrody možno zbierať v septembri až začiatkom októbra.
Preto je vhodnou kombináciou odrôd možné zber výrazne predĺžiť.
Kedy je plod zrelý?
Farba sama osebe nestačí.
Plody sa môžu vyfarbiť skôr, než dosiahnu optimálnu chuť a obsah šťavy.
Zrelá bobuľa má typickú farbu odrody, je šťavnatá, aromatická a mierne mäkšia, ale stále dostatočne pevná na zber.
Ak plody necháme na kroch príliš dlho, postupne mäknú a pri ručnom zbere sa ľahko rozpučia.
Zber
Ručný zber je pri rakytníku najväčšou pestovateľskou komplikáciou. Bobule držia na krátkych stopkách veľmi blízko výhonov a pri tŕnistých odrodách je práca ešte náročnejšia.
Používajú sa preto viaceré metódy:
ručné oberanie,
odstrihnutie rodivých vetvičiek,
zmrazenie vetvičiek a následné otriasanie plodov.
Pri výbere odrody je veľmi dôležitá nielen veľkosť plodov, ale aj dĺžka stopky, sila jej uchytenia a tŕnitosť rastliny.
Plody a využitie
Podľa odrody sú bobule žlté, žltooranžové, sýtooranžové až oranžovočervené.
Chuť býva kyslá až sladkokyslá, veľmi výrazná a aromatická. Moderné odrody môžu mať podstatne príjemnejšiu chuť než plané formy.
Plody sa používajú na šťavy, sirupy, džemy, želé, pyré, čaje, likéry, vína, olej a mrazenie.
Veľmi dobre sa kombinujú so sladším ovocím, ktoré vyrovná ich prirodzenú kyslosť.
Choroby a škodcovia
Rakytník sa často považuje za úplne bezproblémovú drevinu, ale ani on nie je absolútne odolný.
Môžu sa objaviť hubové choroby, vädnutie výhonov, škvrnitosti alebo poškodenie plodov škodcami. Riziko je vyššie najmä v príliš vlhkých a ťažkých pôdach.
Najlepšou prevenciou je slnečné stanovište, priepustná pôda a vzdušná koruna.
Napadnuté alebo odumreté výhony odstránime až do zdravého dreva.
Zimovanie
Rakytník patrí medzi extrémne mrazuvzdorné ovocné dreviny.
Mnohé odrody bez problémov zvládajú teploty hlboko pod –30 °C, sibírske a altajské odrody ešte výrazne nižšie.
Dospelé rastliny preto v slovenských podmienkach zimnú ochranu nepotrebujú.
Mladé rastliny chránime predovšetkým pred ohryzom zverou.
Praktické rady
Pri rakytníku je úplne najdôležitejšie nezabudnúť na samčiu rastlinu. Môžete mať päť nádherných samíc obsypaných kvetmi, ale bez peľu úroda nebude.
Na bežnú záhradu počítajte približne 1 samca na 5–8 samíc a umiestnite ho tak, aby vietor počas kvitnutia prenášal peľ smerom k samičím rastlinám.
Pôdu pod rakytníkom zbytočne hlboko neokopávajte. Má plytké korene a ich poškodzovanie podporuje tvorbu výmladkov.
A pri výbere odrody sa nepozerajte iba na veľkosť bobúľ. Málo tŕňov a ľahké oddeľovanie plodov od stopky dokážu pri zbere znamenať väčší rozdiel než pár desatín gramu vo veľkosti plodu.
