Pod slovom slivkoviny sa v ovocinárstve skrýva pomerne pestrá skupina druhov a kultúrnych skupín rodu Prunus. Na prvý pohľad sú si podobné, botanicky však môže ísť o odlišné druhy, poddruhy, hybridy alebo len o rôzne skupiny odrôd jedného druhu.
Najväčší zmätok vzniká pri názvoch sliva, slivka, ringlóta, mirabelka a myrobalán. Nie všetko, čo má malé guľaté žlté plody, je mirabelka – a nie každá veľká guľatá slivka je ringlóta.
Niektoré z nich sú botanicky veľmi blízke a patria k jedinému druhu Prunus domestica. Iné, napríklad myrobalán alebo japonská sliva, predstavujú samostatné botanické druhy.
Pri tradičnom pomologickom členení slivky domácej rozlišujeme najmä slivky, poloslivky, slivy, ringlóty a mirabelky.
SLIVKY
Botanické zaradenie: Prunus domestica L.
Pomologická skupina: slivky – prunelky
Slivky predstavujú klasický typ Prunus domestica, ktorý u nás poznáme predovšetkým podľa tradičnej Domácej slivky.
Plody sú typicky pretiahnuté, oválne až vajcovité, smerom k stopke mierne zúžené. Charakteristická je výraznejšia pozdĺžna ryha.
Šupka býva najčastejšie modrá až tmavofialová s výrazným svetlým voskovým povlakom. Dužina je pevná, žltá až žltozelená a pri kvalitných odrodách sa veľmi dobre oddeľuje od kôstky.
Typická je vysoká cukornatosť a výrazná slivková aróma.
Patria sem napríklad Domáca slivka, Stanley, Presenta a množstvo ďalších klasických sliviek.
Výborne sa hodia na priamy konzum, sušenie, lekváre a najmä na výrobu kvalitných destilátov.
POLOSLIVKY
Botanické zaradenie: Prunus domestica L.
Pomologická skupina: poloslivky
Poloslivky predstavujú prechodnú skupinu medzi pravými slivkami a slivami. Práve preto sa pri určovaní odrôd často zamieňajú s jednou alebo druhou skupinou.
Plody sú väčšinou oválne až vajcovité, ale spravidla širšie a guľatejšie než pri klasických slivkách. Pozdĺžna ryha býva menej výrazná.
Dužina je šťavnatejšia než pri pravých slivkách a kôstka sa od dužiny oddeľuje dobre až stredne dobre.
Farba môže byť modrá, modrofialová, červenofialová aj svetlejšia podľa konkrétnej odrody.
Poloslivky tak morfologicky stoja medzi:
pretiahnutou pevnou slivkou → POLOSLIVKOU → guľatejšou šťavnatejšou slivou.
Práve táto skupina je veľmi dôležitá pri tradičnom pomologickom určovaní slivkovín.
SLIVY
Botanické zaradenie: Prunus domestica L.
Pomologická skupina: slivy
Slivy majú oproti klasickým slivkám väčšinou guľatejšie až široko oválne plody.
Dužina je mäkšia a šťavnatejšia a kôstka sa často oddeľuje horšie než pri pravých slivkách.
Rozdiel medzi slivkou a slivou teda nie je v tom, že by išlo o dva samostatné botanické druhy. Ide predovšetkým o pomologické skupiny v rámci Prunus domestica.
Zjednodušene:
slivka = pretiahnutejšia, pevnejšia, dobre oddeliteľná kôstka
sliva = guľatejšia, šťavnatejšia, kôstka často horšie oddeliteľná
A medzi nimi stoja poloslivky.
RINGLÓTY
Botanické zaradenie: Prunus domestica subsp. italica
Moderné označenie: Prunus domestica – Reine Claude Group
Ringlóty tvoria výraznú skupinu slivky domácej.
Plody sú typicky guľaté až široce oválne, stredne veľké až veľmi veľké. Podľa odrody môžu byť zelené, žlté, červené, ružové až fialové.
Dužina býva mimoriadne šťavnatá, jemná a pri kvalitných odrodách veľmi sladká a aromatická. Práve chuť je najväčšou prednosťou ringlôt.
Typickými predstaviteľmi sú:
Zelená ringlóta, Althanova ringlóta, Oullinská ringlóta.
Ringlóta teda nie je iba ľudové pomenovanie veľkej guľatej slivky. Je to konkrétna pomologická skupina.
MIRABELKY
Botanické zaradenie: Prunus domestica subsp. syriaca
Moderné označenie: Prunus domestica – Mirabelle Group
Mirabelky vytvárajú malé, pravidelne guľaté plody, najčastejšie žlté až zlatožlté.
Na slnečnej strane bývajú často pokryté drobnými červenými bodkami alebo červeným líčkom.
Dužina je žltá, veľmi sladká, výrazne aromatická a pri pravých mirabelkách sa kôstka spravidla dobre oddeľuje.
Najznámejšie sú:
Mirabelle de Nancy – Nancyská
Mirabelle de Metz – Metská
A tu vzniká jeden z najčastejších omylov:
Nie každá malá žltá guľatá slivkovina je mirabelka.
Veľmi často ide o myrobalán.
MYROBALÁN
Botanický názov: Prunus cerasifera Ehrh.
Slovenský názov: slivka čerešňoplodá – myrobalán
Myrobalán už nepatrí k druhu Prunus domestica. Ide o samostatný diploidný druh.
Plody sú prevažne malé a guľaté, približne 2–3 cm veľké. Podľa genotypu môžu byť žlté, oranžové, červené, bordové až tmavofialové.
Dužina je šťavnatá, sladkokyslá a kôstka sa často zle oddeľuje od dužiny.
Myrobalán veľmi skoro kvitne a často ho nájdeme voľne rásť pri cestách, starých záhradách či medziach.
Veľmi významný je tiež ako podpník pre slivky a ďalšie kôstkoviny.
Mirabelka verzus myrobalán
Toto sa oplatí zapamätať:
MIRABELKA = Prunus domestica
MYROBALÁN = Prunus cerasifera
Navonok môžu vyzerať podobne, botanicky však nejde o to isté.
JAPONSKÉ SLIVY
Botanický názov: Prunus salicina Lindl.
Japonská sliva predstavuje samostatný diploidný druh, odlišný od európskej slivky domácej.
Napriek názvu pochádza pôvodný druh z Číny. V Japonsku sa intenzívne pestoval a neskôr sa stal významným šľachtiteľským materiálom najmä v USA.
Plody sú väčšinou veľké až veľmi veľké, guľaté alebo srdcovité.
Farebná variabilita je obrovská – existujú odrody žlté, oranžové, ružové, červené, bordové aj takmer čierne.
Dužina býva veľmi šťavnatá, často pevná až chrumkavá. Kôstka sa pri mnohých odrodách oddeľuje horšie než pri európskych slivkách.
Patria sem napríklad:
Santa Rosa, Shiro, Black Amber, Friar, Angeleno.
Japonské slivy často kvitnú veľmi skoro, preto sú citlivejšie na jarné mrazy. Mnohé odrody zároveň potrebujú vhodného opeľovača.
DAMAŠSKÉ SLIVKY – DAMSON
Botanické zaradenie: tradične Prunus domestica subsp. insititia
Moderné označenie: Prunus domestica – Insititia Group
Ide o veľmi starú skupinu európskych sliviek.
Plody sú väčšinou menšie, oválne, tmavomodré až modrofialové.
Dužina býva pevná, výrazne aromatická, ale kyslejšia a niekedy mierne trpká. Preto sú výborné najmä na lekváre, zaváranie a destiláty.
ŠPENDLÍKY
Pri špendlíkoch nastáva problém, pretože „špendlík“ nie je presné botanické označenie.
V jednotlivých regiónoch Slovenska a Česka sa týmto názvom označujú rôzne žltoplodé alebo drobnoplodé slivkoviny.
Môže ísť o formy:
Prunus domestica,
skupiny insititia,
ale ľudovo sa tak niekedy nesprávne označujú aj Prunus cerasifera.
Preto by som v odbornom katalógu názov špendlík nikdy nepoužíval bez presného botanického alebo odrodového zaradenia.
AMERICKÁ SLIVKA
Botanický názov: Prunus americana Marshall
Severoamerický druh známy predovšetkým vysokou mrazuvzdornosťou.
Plody sú prevažne menšie až stredne veľké, guľaté, žlté, oranžové až červené.
V Európe nemá veľký význam ako samostatná ovocná drevina, ale významne sa uplatnila pri šľachtení mrazuvzdorných hybridných sliviek.
KANADSKÁ SLIVKA
Botanický názov: Prunus nigra Aiton
Ďalší severoamerický druh mimoriadne odolný voči nízkym teplotám.
Plody sú menšie, prevažne žlté, oranžové až červené.
Podobne ako Prunus americana je významná predovšetkým ako genetický zdroj mrazuvzdornosti pri šľachtení.
USSURIJSKÁ SLIVA
Botanické zaradenie: Prunus salicina var. ussuriensis
Staršie označenie: Prunus ussuriensis
Predstavuje mimoriadne mrazuvzdornú východoázijskú skupinu prispôsobenú drsnému kontinentálnemu podnebiu.
Plody sú väčšinou menšie, žlté, oranžové až červené.
Významná je predovšetkým pri šľachtení sliviek pre Sibír, severné Rusko, Kanadu a sever USA.
PLUMCOT
Botanické zaradenie: hybrid Prunus salicina × Prunus armeniaca
Plumcot vznikol krížením japonskej slivy a marhule.
V pôvodnom ponímaní ide približne o genetický pomer:
50 % sliva + 50 % marhuľa.
Plody preto často stoja vzhľadom, konzistenciou aj chuťou približne medzi oboma rodičmi.
PLUOT
Botanické zaradenie: komplexný hybrid Prunus salicina × Prunus armeniaca s prevahou genetického podielu slivy.
Pluot vzniká ďalším spätným krížením plumcotov predovšetkým so slivami.
Preto má výraznejší podiel slivy než marhule.
Plody bývajú veľké, veľmi sladké, šťavnaté a chuťovo výrazné.
Patria sem napríklad:
Flavor Supreme, Flavor King, Flavor Queen, Dapple Dandy, Flavor Grenade.
APRIUM
Botanické zaradenie: komplexný hybrid Prunus armeniaca × Prunus salicina s prevahou genetického podielu marhule.
Aprium predstavuje opačný smer ako pluot.
Má väčší podiel marhule, preto sa vzhľadom, vôňou a konzistenciou viac podobá marhuli, pričom časť vlastností pochádza zo slivy.
PREHĽAD V JEDNEJ TABUĽKE
Skupina Botanické zaradenie Typický znak
Slivka Prunus domestica pretiahnutý modrý plod, dobre oddeliteľná kôstka
Poloslivka Prunus domestica prechod medzi slivkou a slivou
Sliva Prunus domestica širší, guľatejší a šťavnatejší plod
Ringlóta P. domestica subsp. italica veľký guľatý, veľmi sladký plod
Mirabelka P. domestica subsp. syriaca malý guľatý, prevažne žltý plod
Damson P. domestica subsp. insititia menší modrý aromatický plod
Myrobalán Prunus cerasifera malé guľaté plody rôznych farieb
Japonská sliva Prunus salicina veľké guľaté plody, veľa farieb
Americká slivka Prunus americana vysoká mrazuvzdornosť
Kanadská slivka Prunus nigra veľmi vysoká mrazuvzdornosť
Ussurijská sliva P. salicina var. ussuriensis extrémna zimná odolnosť
Plumcot P. salicina × P. armeniaca približne ½ sliva + ½ marhuľa
Pluot komplex P. salicina × P. armeniaca prevaha slivy
Aprium komplex P. armeniaca × P. salicina prevaha marhule
A úplne jednoducho
Ak chceme pochopiť klasické európske slivkoviny, môžeme si ich predstaviť takto:
SLIVKA → POLOSLIVKA → SLIVA
Od pretiahnutého pevného plodu smerujeme ku guľatejšiemu a šťavnatejšiemu.
Vedľa nich stoja ďalšie skupiny rovnakého druhu:
RINGLÓTY – MIRABELKY – DAMSONY
Všetky patria do širokého komplexu Prunus domestica.
A potom máme botanicky odlišné druhy:
MYROBALÁN = Prunus cerasifera
JAPONSKÁ SLIVA = Prunus salicina
AMERICKÁ SLIVKA = Prunus americana
KANADSKÁ SLIVKA = Prunus nigra
A napokon moderné medzidruhové hybridy:
PLUMCOT → približne sliva + marhuľa
PLUOT → viac slivy
APRIUM → viac marhule