NÁVOD NA PESTOVANIE – RÍBEZLE
Ríbezle (Ribes) patria medzi najspoľahlivejšie druhy drobného ovocia. Sú mrazuvzdorné, skoro nastupujú do rodivosti, nezaberajú veľa priestoru a pri správnom reze dokážu pravidelne rodiť mnoho rokov. Pestujeme najmä červené a biele ríbezle (Ribes rubrum) a čierne ríbezle (Ribes nigrum). Ružové odrody patria spravidla do skupiny červených ríbezlí.
Stanovište a pôda
Najlepšie sa ríbezliam darí na slnečnom až mierne polotienistom stanovišti. Na plnom slnku bývajú plody sladšie a lepšie vyfarbené, ale pôda nesmie počas leta pravidelne presychať.
Ríbezle obľubujú humóznu, živnú, primerane vlhkú a dobre priepustnú pôdu. Ideálne pH je približne 6–7. Dobre znášajú aj o niečo ťažšie pôdy, pokiaľ nie sú dlhodobo zamokrené.
Čierne ríbezle majú o niečo vyššie nároky na vlhkosť pôdy než červené a biele.
Výsadba
Kontajnerované rastliny môžeme vysádzať prakticky počas celej vegetácie. Voľnokorenné ríbezle vysádzame najlepšie na jeseň alebo skoro na jar.
Kríčkové ríbezle sadíme približne 1–1,5 m od seba, podľa vzrastnosti odrody.
Pri kríčkovej forme je vhodné vysadiť rastlinu približne o 5–10 cm hlbšie, než rástla v škôlke. Podporíme tým tvorbu nových výhonov zo spodnej časti kra a získame pevný, pravidelne obnovovaný ker.
Stromčekové ríbezle naopak vysádzame približne do pôvodnej hĺbky a vždy ich upevníme k pevnému kolu, ideálne až ku korunke. Opora by mala zostať pri stromčeku trvalo.
Opeľovanie
Väčšina pestovaných odrôd ríbezlí je samoopelivá, takže na úrodu postačuje jedna rastlina.
Pestovanie viacerých odrôd však môže zlepšiť opelenie, zvýšiť násadu a zároveň predĺžiť obdobie zberu.
Kvety ríbezlí sú atraktívne pre včely, čmele a ďalší opeľujúci hmyz.
Zálievka
Ríbezle majú pomerne plytký koreňový systém, preto sú citlivé na dlhšie preschnutie pôdy.
Najväčšiu potrebu vody majú po odkvitnutí, počas rastu bobúľ a po zbere, keď si rastlina vytvára podmienky pre úrodu nasledujúceho roka.
Počas sucha zalievame radšej výdatne a menej často než každý deň malým množstvom vody.
Veľmi vhodné je mulčovanie kompostom, pokosenou trávou, štiepkou alebo iným organickým materiálom.
Hnojenie
Na jar môžeme ku krom pridať vyzretý kompost alebo viaczložkové hnojivo určené pre drobné ovocie.
Ríbezle dobre reagujú na organické hnojenie. S dusíkom to však nepreháňame – príliš veľké dávky spôsobujú bujný rast mäkkých výhonov a môžu zvýšiť náchylnosť na choroby.
Po zbere už nepoužívame vysoké dávky dusíka. Rastliny musia do zimy dobre vyzrieť.
Rez červených, bielych a ružových ríbezlí
Tu je dôležité rozlišovať medzi jednotlivými druhmi.
Červené, biele a ružové ríbezle rodia veľmi dobre na dvoj- až viacročnom dreve, predovšetkým na krátkych rodivých výhonkoch.
Mladý ker preto zbytočne silno nerežeme. Pri dospelých rastlinách každoročne odstránime niekoľko najstarších, tmavých a málo produktívnych konárov tesne pri zemi a nahradíme ich mladými silnými výhonmi.
Dobre udržiavaný ker by mal mať približne 8–12 hlavných konárov rôzneho veku.
Cieľom nie je ker každoročne výrazne skracovať, ale priebežne obnovovať staré drevo a udržiavať korunu presvetlenú.
Rez čiernych ríbezlí
Čierna ríbezľa sa reže inak.
Najkvalitnejšiu úrodu vytvára predovšetkým na mladom, najmä jednoročnom až dvojročnom dreve. Staršie konáre rýchlejšie strácajú úrodnosť.
Preto pri čiernych ríbezliach pravidelne vyrezávame najstaršie konáre až pri zemi a podporujeme tvorbu nových silných výhonov.
Ker by mal byť neustále priebežne omladzovaný. Ak čiernu ríbezľu niekoľko rokov nerežeme, zahustí sa, bobule sa zmenšia a úroda sa presunie na konce starých konárov.
Stromčekové ríbezle
Stromčekové ríbezle vytvárajú korunku naštepenú najčastejšie na meruzalke zlatej (Ribes aureum).
Korunku pravidelne presvetľujeme a udržujeme kompaktnú. Výhony vyrastajúce z kmienka alebo z podpníka pod miestom očkovania odstraňujeme čo najskôr.
Dôležitá je trvalá opora. Pri bohatej úrode môže byť korunka veľmi ťažká a bez pevného kolu sa kmienok môže v mieste očkovania zlomiť.
Dozrievanie a zber
Podľa odrody dozrievajú ríbezle približne od druhej polovice júna až do augusta.
Bobule červených, bielych a ružových ríbezlí zbierame najlepšie celými strapcami. Mnohé odrody môžu po dozretí zostať na kroch pomerne dlho a ešte zvýšiť cukornatosť.
Čierne ríbezle dozrievajú podľa odrody naraz alebo postupne. Pri niektorých odrodách možno oberať celý strapec, pri iných je vhodnejší postupný zber.
Plody určené na priamy konzum necháme vždy dobre vyzrieť. Rozdiel medzi práve vyfarbenou a plne vyzretou ríbezľou môže byť v pomere cukrov a kyselín veľmi výrazný.
Choroby a škodcovia
Ríbezle sú celkovo pomerne zdravé, ale môže sa objaviť múčnatka, antraknóza a rôzne škvrnitosti listov. Základom prevencie je vzdušný ker, pravidelný rez a odstránenie silno napadnutých častí.
Pri čiernych ríbezliach je veľmi dôležité sledovať vlnovníka ríbezľového. Typickým príznakom sú nápadne zväčšené, guľaté puky, ktoré sa na jar normálne nerozvinú. Silno napadnuté výhony odstránime.
Vlnovník môže prenášať aj závažné vírusové ochorenie – reverziu čiernych ríbezlí. Silno napadnuté rastliny je preto lepšie odstrániť celé.
Objaviť sa môžu aj vošky, piliarky či roztoče, väčšinou však nepredstavujú vážny problém pri pravidelne kontrolovaných rastlinách.
Zimovanie
Ríbezle sú veľmi mrazuvzdorné a zimnú ochranu v našich podmienkach spravidla nepotrebujú.
Väčším problémom môžu byť neskoré jarné mrazy počas kvitnutia, najmä v uzavretých mrazových kotlinách. Preto je vhodnejšie vzdušné stanovište, z ktorého môže studený vzduch odtekať.
Praktické rady
Najčastejšou chybou pri ríbezliach je zanedbaný rez starých krov. Každý rok je lepšie odstrániť niekoľko najstarších konárov než raz za desať rokov radikálne zrezať celý ker.
Pamätajte aj na rozdiel v reze: červené, biele a ružové ríbezle dobre rodia na staršom dreve, čierne ríbezle potrebujú podstatne intenzívnejšiu obnovu mladých výhonov.
A pri zbere sa neponáhľajte iba preto, že bobule už majú správnu farbu. Najmä pri červených a ružových odrodách môže niekoľko dní navyše na kroch výrazne zlepšiť sladkosť a celkovú chuť plodov.