NÁVOD NA PESTOVANIE – MUCHOVNÍK
Muchovník (Amelanchier) patrí medzi mimoriadne nenáročné a spoľahlivé ovocné dreviny. Najčastejšie sa pestuje muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia), z ktorého pochádza väčšina veľkoplodých ovocných odrôd, napríklad 'Smoky', 'Martin', 'Thiessen', 'Northline' či 'Honeywood'. Plody pripomínajú čučoriedky, sú však sladšie, nenáročné na pôdu a rastliny nevyžadujú kyslý substrát.
Stanovište a pôda
Muchovníku najviac vyhovuje slnečné až mierne polotienisté stanovište. Na plnom slnku najlepšie rodí a plody dosahujú najvyššiu cukornatosť.
Na pôdu je veľmi nenáročný. Najlepšie prosperuje v humóznej, priepustnej a primerane vlhkej pôde, dobre však rastie aj v bežnej záhradnej zemine. Vyhovuje mu približne pH 6–7,5.
Na rozdiel od čučoriedok nepotrebuje kyslú pôdu ani rašelinu. To je jedna z jeho veľkých pestovateľských výhod.
Nevhodné sú iba dlhodobo zamokrené a úplne nepriepustné pôdy.
Výsadba
Kontajnerované rastliny možno vysádzať počas celej vegetácie. Najvhodnejším obdobím je jar alebo jeseň.
Pri ovocných odrodách vysádzame rastliny približne 1,5–2,5 m od seba, podľa vzrastnosti odrody a spôsobu pestovania.
Ak chceme vytvoriť voľne rastúci ovocný živý plot, môžeme použiť menšie rozostupy približne 1–1,5 m.
Po výsadbe rastlinu dôkladne zalejeme a pôdu môžeme zamulčovať kompostom, štiepkou alebo pokosenou trávou.
Rast a veľkosť
Muchovník prirodzene vytvára viackmenný ker, niektoré druhy a odrody možno viesť aj ako menší strom.
Ovocné odrody Amelanchier alnifolia dorastajú najčastejšie približne do 2–4 m, podľa konkrétnej odrody. Napríklad kompaktné odrody zostávajú nižšie, zatiaľ čo 'Thiessen' alebo 'Smoky' môžu vytvoriť podstatne mohutnejšie kry.
Rastlina môže vytvárať koreňové výmladky. Ak chceme kompaktný ker, nadbytočné výmladky pravidelne odstránime.
Opeľovanie
Väčšina pestovaných odrôd muchovníka je samoopelivá, takže na vytvorenie úrody postačuje jedna rastlina.
Pri spoločnej výsadbe viacerých odrôd však býva opelenie lepšie a úroda môže byť vyššia. Ak máme dostatok priestoru, je preto výhodné vysadiť dve alebo viac rôznych odrôd.
Muchovník kvitne na jar množstvom bielych kvetov, ktoré intenzívne navštevujú včely a ďalší opeľujúci hmyz.
Zálievka
Počas prvého a druhého roku po výsadbe dbáme na pravidelnú zálievku.
Dospelé rastliny sú už pomerne dobre odolné proti suchu, ale ak chceme veľké a šťavnaté plody, počas kvitnutia a rastu plodov im dostatok vody výrazne prospieva.
Pri dlhodobom suchu môžu zostať bobule menšie a rýchlejšie dozrieť.
Hnojenie
Muchovník nie je náročný na výživu.
Na jar väčšinou postačí kompost alebo mierna dávka viaczložkového hnojiva pre ovocné dreviny.
Nadmerné dusíkaté hnojenie nie je vhodné. Podporuje silný vegetatívny rast na úkor tvorby kvetov a plodov.
Rez
Mladé rastliny prvé roky výrazne nerežeme. Necháme ich vytvoriť dostatočne silnú kostru.
Neskôr pravidelne odstraňujeme suché, poškodené, slabé a dovnútra rastúce výhony.
Staršie kry postupne omladzujeme. Každý rok môžeme pri zemi odstrániť niekoľko najstarších a najmenej produktívnych konárov a nahradiť ich mladými silnými výhonmi.
Cieľom je udržiavať vzdušný ker s kombináciou mladšieho a stredne starého rodivého dreva.
Muchovník nepotrebuje každoročný silný rez. Príliš radikálnym rezom by sme zbytočne odstránili časť budúcej úrody.
Kvitnutie
Muchovník kvitne skoro na jar, väčšinou v apríli až máji.
Biele kvety sú usporiadané v atraktívnych strapcoch a rastlina je počas kvitnutia veľmi dekoratívna.
Kvety dobre znášajú chladnejšie počasie a muchovník vo všeobecnosti patrí medzi spoľahlivo rodiace druhy aj v oblastiach, kde bývajú marhule alebo broskyne problematické.
Dozrievanie a zber
Plody dozrievajú veľmi skoro, podľa odrody a oblasti približne od druhej polovice júna do júla.
Spočiatku sú zelené, potom červené a v plnej zrelosti získavajú tmavomodrú až modročiernu farbu s voskovým povlakom.
Plody sú usporiadané v strapcoch a často nedozrievajú úplne súčasne. Zber preto vykonávame postupne.
S oberaním sa neoplatí ponáhľať. Úplne vyzreté plody sú výrazne sladšie a aromatickejšie než práve vyfarbené bobule.
Chuť a využitie
Plody sú šťavnaté, sladké a jemne aromatické. Chuťou pripomínajú kombináciu čučoriedky, čerešne a mandlí, pričom jemný mandľový tón pochádza najmä zo semienok.
Sú výborné na priamy konzum, ale hodia sa aj na džemy, sirupy, šťavy, koláče, vína, likéry, sušenie a mrazenie.
Obsahujú antokyány, polyfenoly, vlákninu, minerálne látky a ďalšie biologicky aktívne látky.
Pozor na vtáky
Ak existuje pri muchovníku jeden skutočne vážny „škodca“, sú to vtáky.
Škorce, drozdy a ďalšie druhy dokážu dozrievajúcu úrodu objaviť veľmi rýchlo a niekedy ju oberú skôr než pestovateľ.
Pri menších rastlinách je najspoľahlivejšou ochranou sieť proti vtákom, ktorú nasadíme ešte pred úplným dozretím plodov.
Choroby a škodcovia
Muchovník patrí medzi veľmi zdravé ovocné dreviny a väčšinou nepotrebuje pravidelnú chemickú ochranu.
Občas sa môžu objaviť škvrnitosti listov, múčnatka alebo vošky, ale vážnejšie problémy sú pri správnom stanovišti skôr výnimočné.
Vzdušná koruna a odstránenie poškodených výhonov sú väčšinou dostatočnou prevenciou.
Zimovanie
Muchovník je mimoriadne mrazuvzdorný. Najmä odrody Amelanchier alnifolia pochádzajú zo Severnej Ameriky a zvládajú veľmi nízke zimné teploty.
V slovenských podmienkach dospelé rastliny nepotrebujú zimnú ochranu a sú vhodné aj do chladných a vyššie položených oblastí.
Praktické rady
Muchovník nepestujte ako čučoriedku. Napriek podobným modrým plodom nepotrebuje kyslú rašelinu ani špeciálny čučoriedkový substrát. Bežná kvalitná záhradná pôda mu vyhovuje oveľa lepšie.
Mladé kry zbytočne silno nerežte. Muchovník najlepšie rodí, keď mu umožníme vytvoriť prirodzenú kostru a neskôr iba priebežne odstraňujeme najstaršie konáre.
A ak chcete úrodu naozaj ochutnať, myslite včas na vtáky. Pri muchovníku býva často väčší problém dostať sa k zrelým plodom skôr než škorce než samotné pestovanie rastliny.
