NÁVOD NA PESTOVANIE – EGREŠE
Egreš (Ribes uva-crispa) patrí medzi tradičné a veľmi vďačné druhy drobného ovocia. Je mrazuvzdorný, skoro nastupuje do rodivosti a pri správnom reze dokáže pravidelne rodiť mnoho rokov. Moderné odrody ponúkajú veľké zelené, žlté, červené až tmavočervené plody a mnohé sú navyše takmer bez tŕňov a výrazne odolnejšie proti múčnatke.
Stanovište a pôda
Egrešu najviac vyhovuje slnečné až mierne polotienisté stanovište. Na slnku dosahujú plody vyššiu cukornatosť a lepšie vyfarbenie, v horúcich a suchých polohách však rastline prospieva dostatok pôdnej vlahy.
Najlepšie rastie v humóznej, živnej, priepustnej a primerane vlhkej pôde. Vhodné je približne pH 6–7.
Nevyhovujú mu extrémne suché pôdy ani dlhodobé zamokrenie. Veľmi ťažká nepriepustná pôda zvyšuje riziko poškodenia koreňov.
Výsadba
Voľnokorenné rastliny vysádzame najlepšie na jeseň alebo skoro na jar. Kontajnerované egreše možno vysádzať počas celej vegetácie.
Kríčkové formy sadíme približne 1–1,5 m od seba. Rastlinu môžeme zasadiť o niekoľko centimetrov hlbšie, než rástla v škôlke. Podporíme tým tvorbu nových výhonov zo spodnej časti kra.
Po výsadbe rastlinu dôkladne zalejeme a pôdu je vhodné zamulčovať kompostom, kôrou, štiepkou alebo pokosenou trávou.
Stromčekové egreše
Stromčekové egreše sú naštepené najčastejšie na meruzalke zlatej (Ribes aureum).
Vysádzame ich približne do rovnakej hĺbky, v akej rástli v škôlke. Nevysádzame ich hlboko ako kríčkové formy.
Stromček musí mať pevnú a trvalú oporu, ideálne kolík siahajúci až ku korunke. Pri bohatej úrode je koruna ťažká a bez opory môže dôjsť k zlomeniu kmienka, najmä v mieste očkovania.
Všetky výhony vyrastajúce z podpníka alebo kmienka pod korunkou pravidelne odstraňujeme.
Opeľovanie
Väčšina moderných odrôd egrešov je samoopelivá, takže na vytvorenie úrody postačuje jedna rastlina.
Prítomnosť ďalšej odrody však môže zlepšiť opelenie a násadu plodov. Kvety na jar intenzívne navštevujú včely a čmele.
Zálievka
Egreš má pomerne plytký koreňový systém a počas dlhšieho sucha potrebuje zálievku.
Najdôležitejší je dostatok vody po odkvitnutí a počas rastu a nalievania plodov. Pri nedostatku vody zostávajú bobule malé a rastlina môže časť úrody zhodiť.
Zalievame radšej výdatne ku koreňom a v dlhších intervaloch. Časté zvlhčovanie listov nie je vhodné, pretože podporuje hubové choroby.
Hnojenie
Na jar môžeme použiť vyzretý kompost alebo primeranú dávku viaczložkového hnojiva pre drobné ovocie.
Egreš dobre reaguje na organickú hmotu v pôde. S dusíkom to však nepreháňame. Príliš bujné, mäkké výhony horšie vyzrievajú a bývajú náchylnejšie na americkú múčnatku egreša.
Rez
Pravidelný rez je základom bohatej úrody a zdravého kra.
Egreš rodí najmä na mladšom dvoj- až štvorročnom dreve a krátkom rodivom obrastе. Staré konáre postupne strácajú úrodnosť.
Pri dospelých kríkoch preto každoročne odstránime niekoľko najstarších výhonov tesne pri zemi a ponechávame mladé silné výhony ako ich náhradu.
Ker by mal zostať vzdušný a dobre presvetlený. Odstraňujeme aj slabé, poškodené, križujúce sa a dovnútra rastúce výhony.
Pri stromčekových egrešoch rovnakým spôsobom pravidelne presvetľujeme korunku a postupne obnovujeme staršie konáre.
Kedy rezať
Hlavný rez môžeme urobiť koncom zimy až skoro na jar, ešte pred začiatkom intenzívneho rastu.
Veľmi užitočný je aj letný rez po zbere, pri ktorom odstránime zahusťujúce a nevhodne rastúce mladé výhony.
Vzdušná koruna rýchlejšie vysychá po daždi a výrazne sa tým znižuje riziko múčnatky.
Dozrievanie a zber
Podľa odrody dozrievajú egreše približne od druhej polovice júna do augusta.
Zaujímavosťou je, že egreše možno zbierať v rôznych stupňoch zrelosti.
Polodozreté, ešte pevné plody sú výborné na kompóty, zaváranie a ďalšie spracovanie.
Na priamy konzum ich necháme úplne vyzrieť na kroch. Vtedy výrazne zmäknú, zvýši sa obsah cukrov a pôvodne kyslá chuť sa môže zmeniť na veľmi sladkú a aromatickú.
Pri moderných dezertných odrodách je rozdiel medzi technickou a plnou konzumnou zrelosťou obrovský.
Americká múčnatka egreša
Najznámejšou chorobou egrešov je americká múčnatka egreša.
Na mladých výhonoch a plodoch sa najskôr vytvára biely múčnatý povlak, ktorý neskôr hnedne. Silno napadnuté plody zostávajú malé a sú prakticky nepoužiteľné.
Základom ochrany je:
pestovať odolné moderné odrody,
udržiavať vzdušnú korunu,
neprehnojovať dusíkom,
nepolievať pravidelne listy,
napadnuté konce výhonov odstrániť.
Pri výbere novej odrody by som práve odolnosť proti múčnatke považoval za jednu z najdôležitejších vlastností.
Ďalšie choroby a škodcovia
Objaviť sa môžu škvrnitosti listov, vošky alebo piliarky.
Larvy piliarky dokážu pri silnom výskyte veľmi rýchlo obžrať celý ker, preto sa oplatí rastliny na jar pravidelne kontrolovať. Pri zachytení prvých lariev je ochrana oveľa jednoduchšia.
Tŕnisté a beztrnné odrody
Klasické egreše majú výrazné tŕne, ktoré komplikujú rez aj zber.
Moderné šľachtenie však prinieslo odrody s výrazne redukovanými tŕňmi až prakticky beztrnné, napríklad 'Captivator' či 'Pax'.
Pri rodinnej záhrade alebo samozbere môže byť táto vlastnosť veľmi praktická.
Zimovanie
Egreše sú veľmi dobre mrazuvzdorné a v našich podmienkach nepotrebujú zimnú ochranu.
Väčším rizikom môžu byť veľmi skoré jarné mrazy počas kvitnutia, ale vo všeobecnosti patria egreše medzi spoľahlivé ovocné dreviny aj do chladnejších oblastí.
Pri stromčekových formách skontrolujeme pred zimou najmä upevnenie ku kolu. Mokrá snehová nádielka môže nezaistenú korunku ľahko poškodiť.
Praktické rady
Egreš nenechávajte prerásť do hustej pichľavej gule. Vzdušný ker sa jednoduchšie oberá, má väčšie plody a podstatne menej problémov s múčnatkou.
Ak pestujete stromčekovú formu, kolík nie je iba pomôcka na prvé dva roky. Opora by mala zostať pri stromčeku trvalo, pretože miesto očkovania je jeho mechanicky najslabším bodom.
A ak chcete egreše jesť čerstvé, nechajte ich na kroch skutočne dozrieť. Plne vyzretý kvalitný egreš môže byť prekvapivo sladký – predstava, že egreš musí byť tvrdý a kyslý, pochádza často jednoducho zo zberu príliš skoro.
