BYSTRICKÁ je jedna z najznámejších tradičných sliviek pestovaných na Slovensku. Po stáročia sa udržiavala predovšetkým v starých sadoch a záhradách a mimoriadne cenená bola pre výbornú chuť, vysokú cukornatosť, výraznú arómu a vynikajúcu kvalitu na výrobu lekváru, sušených sliviek a slivovice. Chuťovo patrí medzi etalóny klasických domácich sliviek.

Strom rastie stredne silno až silno a vytvára vyššiu, spočiatku vzpriamenejšiu, neskôr širokú a rozložitú korunu. Stromy sú pri vhodných podmienkach dlhoveké a môžu dosahovať značné rozmery. Do rodivosti nastupuje skôr stredne skoro, neskôr však rodí pravidelne a bohato.

Plody sú menšie až stredne veľké, najčastejšie podlhovasto oválne až vajcovité, typického slivkovitého tvaru. Sú pomerne pravidelné, mierne asymetrické, s charakteristickou pozdĺžnou brušnou ryhou.

Šupka je tmavomodrá až modrofialová, pri plnom vyzretí veľmi tmavá, a je pokrytá výrazným svetlomodrým až sivomodrým voskovým povlakom. Pod povlakom môže mať šupka miestami červenofialový odtieň.

Dužina je žltá až zlatožltá, pevná, jemná, veľmi šťavnatá a dobre oddeliteľná od kôstky. Aj pri vysokej zrelosti si zachováva dobrú konzistenciu, čo je veľkou výhodou pri sušení a ďalšom spracovaní.

Chuť je hlavnou prednosťou Bystrickej – výrazne sladká, harmonická, intenzívne aromatická a typicky slivková, s príjemnou kyselinkou. Pri úplnom vyzretí na strome dosahujú plody veľmi vysokú cukornatosť a mimoriadne koncentrovanú arómu.

Bystrická je samoopelivá, takže dokáže spoľahlivo rodiť aj ako jediná slivka v záhrade. Prítomnosť ďalších súčasne kvitnúcich sliviek však môže podporiť násadu.

Plody dozrievajú neskoro, najčastejšie od konca augusta do druhej polovice septembra. Termín výrazne závisí od polohy a ročníka. V teplých oblastiach dozrieva skôr, vo vyšších tradičných slivkárskych oblastiach sa hlavný zber posúva do septembra.

Plody sa oplatí nechať na strome úplne vyzrieť. Práve v poslednej fáze dozrievania výrazne stúpa obsah cukrov a rozvíja sa charakteristická aróma. Na lekvár, sušenie alebo destiláciu sa tradične používali veľmi dobre vyzreté až mäknúce plody.

Odroda je pomerne prispôsobivá. Najlepšie jej vyhovuje slnečné až mierne polotienisté stanovište s hlbšou, priepustnou a primerane vlhkou pôdou. Dobre sa jej darilo aj v stredných a vyšších polohách, kde sa historicky pestovala vo veľkom rozsahu.

Mrazuvzdornosť stromu je dobrá až veľmi dobrá. Bystrická je dobre adaptovaná na podmienky strednej Európy a staré stromy možno dodnes nájsť aj v chladnejších oblastiach Slovenska.

Jej zásadnou slabinou je však vysoká citlivosť na šarku sliviek (Plum pox virus). Práve masové rozšírenie šarky bolo jedným z hlavných dôvodov dramatického ústupu Bystrickej zo slovenských sadov počas 20. storočia. V oblastiach so silným infekčným tlakom preto patrí medzi problematické odrody.

Plody majú mimoriadne široké využitie. Sú výborné na priamy konzum, sušenie, lekváre, povidlá, džemy, koláče, kompóty, mrazenie a výrobu destilátov. Bystrická je historicky považovaná za jednu z najlepších sliviek na slivovicu, pretože kombinuje vysoký obsah cukru s výraznou a charakteristickou arómou.

BYSTRICKÁ je tradičná neskorá slivka, ktorá patrí chuťou medzi najhodnotnejšie staré odrody. Tmavomodré podlhovasté plody majú zlatožltú, šťavnatú a dobre oddeliteľnú dužinu s vysokou cukornatosťou a intenzívnou slivkovou arómou. Je vynikajúca na lekvár, sušenie aj slivovicu. Jej veľkou nevýhodou je vysoká citlivosť na šarku, ktorá bola zároveň jednou z hlavných príčin jej ústupu z našich sadov.