NÁVOD NA PESTOVANIE – DROBNOPLODÉ AKTINÍDIE (MINI KIWI)

Drobnoplodé aktinídie, najmä aktinídia význačná (Actinidia arguta) a aktinídia kolomikta (Actinidia kolomikta), sú popínavé ovocné dreviny známe ako mini kiwi. Na rozdiel od klasického veľkoplodého kiwi majú malé plody s hladkou jedlou šupkou, ktoré sa konzumujú celé. Sú podstatne mrazuvzdornejšie a pri správnom pestovaní veľmi dobre prosperujú aj na Slovensku.

Stanovište a pôda

Aktinídiám vyhovuje slnečné až mierne polotienisté, teplé a chránené stanovište. Na slnku najlepšie rodia a plody dosahujú vyššiu cukornatosť.

Mladé rastliny sú citlivejšie na silný vietor, preto je vhodné závetrie. Vyhýbame sa aj výrazným mrazovým kotlinám – nie kvôli zimnej odolnosti dreva, ale najmä pre neskoré jarné mrazy, ktoré môžu poškodiť mladé výhonky.

Najlepšie rastú v humóznej, priepustnej, mierne kyslej až neutrálnej a rovnomerne vlhkej pôde, približne pH 5,5–7.

Neznášajú dlhodobé zamokrenie, ale zároveň im neprospieva presychanie koreňovej zóny.

Výsadba

Kontajnerované rastliny vysádzame od jari do jesene. V chladnejších oblastiach je veľmi vhodná jarná výsadba, aby sa rastlina do prvej zimy dobre zakorenila.

Rastliny vysádzame približne 2–4 m od seba, podľa odrody a spôsobu vedenia.

Výsadbovú jamu obohatíme kvalitným kompostom. Čerstvý maštaľný hnoj priamo ku koreňom nedávame.

Po výsadbe rastlinu dôkladne zalejeme a pôdu zamulčujeme. Koreňový systém je pomerne plytký, preto mulč aktinídiám veľmi prospieva.

Potrebujú pevnú oporu

Aktinídia je silno rastúca ovíjavá liana, nie samonosný ker. Dospelá rastlina môže vytvoriť niekoľkometrové výhony a časom dosiahnuť značnú hmotnosť.

Potrebuje preto pevnú pergolu, drôtenku, mrežu alebo inú stabilnú konštrukciu.

Najlepšie výsledky dosiahneme podobným vedením ako pri viniči – vytvoríme hlavný kmeň a na konštrukcii niekoľko základných ramien, z ktorých vyrastá rodivý obrast.

Pri Actinidia arguta treba počítať s veľmi silným rastom, často 5–8 m a viac, ak rastlinu rezom neobmedzujeme.

OPEĽOVANIE – VEĽMI DÔLEŽITÉ

Väčšina drobnoplodých aktinídií je dvojdomá. To znamená, že existujú samostatné:

samičie rastliny ♀ – vytvárajú plody

a

samčie rastliny ♂ – poskytujú peľ, ale neplodia.

Na vytvorenie úrody preto potrebujeme vhodného samčieho opeľovača kvitnúceho v rovnakom období.

Jeden dobre rastúci samec spravidla postačuje približne na 5–8 samičích rastlín.

Samca vysádzame dostatočne blízko samíc, aby mohli opeľujúci hmyz prenášať peľ medzi rastlinami.

Arguta a kolomikta nie sú to isté

Opeľovač vyberáme podľa druhu.

Pre odrody Actinidia arguta používame samca A. arguta, napríklad Weiki ♂.

Pre Actinidia kolomikta je najistejší samčí opeľovač rovnakého druhu.

Ich obdobie kvitnutia sa nemusí dostatočne prekrývať, preto sa nespoliehame na to, že samec jedného druhu automaticky spoľahlivo opelí druhý.

Samoopelivé odrody

Existujú aj odrody predávané ako samoopelivé, najznámejšia je 'Issai'.

Aj tu však platí, že prítomnosť vhodného samčieho opeľovača môže výrazne zvýšiť množstvo a často aj veľkosť plodov. Ak máme priestor, kombinácia s opeľovačom je výhodná.

Zálievka

Aktinídie potrebujú rovnomernú pôdnu vlhkosť.

Najväčšiu potrebu vody majú počas intenzívneho jarného rastu a následne počas tvorby a rastu plodov.

Dlhodobé preschnutie môže spôsobiť zastavenie rastu, opadávanie listov a zmenšenie plodov.

Zalievame výdatne ku koreňom, ideálne kvapkovou závlahou.

Veľmi vhodný je 5–10 cm hrubý mulč, ktorý udržuje koreňovú zónu chladnejšiu a vlhkú.

Hnojenie

Na jar môžeme použiť kompost a primeranú dávku viaczložkového hnojiva.

Aktinídia dokáže rásť veľmi bujne, preto to nepreháňame s dusíkom. Príliš veľa dusíka podporuje tvorbu dlhých mäkkých výhonov na úkor kvetov a plodov.

Od druhej polovice leta už vysoké dávky dusíka nepoužívame, aby nové výhony stihli pred zimou dobre vyzrieť.

Rez

Aktinídie potrebujú pravidelný rez, pretože bez neho veľmi rýchlo vytvoria hustú spleť dlhých výhonov.

Pozor však na termín.

Silný rez skoro na jar nie je vhodný. Po začiatku prúdenia miazgy aktinídia z čerstvých rán veľmi intenzívne „plače“.

Hlavný rez preto robíme v zime počas hlbokého vegetačného pokoja alebo v lete po odkvitnutí a počas rastu plodov.

Počas leta skracujeme príliš dlhé vegetatívne výhony a presvetľujeme zahustené časti.

Odstraňujeme aj staré, poškodené a málo produktívne drevo a postupne ho nahrádzame mladšími výhonmi.

Kvitnutie

Drobnoplodé aktinídie kvitnú spravidla v máji až júni.

Kvety sú biele až krémové a jemne voňajú. Samčie rastliny zvyčajne vytvárajú väčšie množstvo kvetov, často v menších skupinách.

Opeľovanie zabezpečuje predovšetkým hmyz.

Dozrievanie a zber

Podľa druhu a odrody dozrievajú mini kiwi približne od augusta do októbra.

Actinidia kolomikta dozrieva spravidla skôr, často už v auguste až začiatkom septembra.

Actinidia arguta dozrieva podľa odrody prevažne v septembri až októbri.

Plody majú hladkú šupku a netreba ich šúpať. Konzumujú sa celé.

Zrelosť poznáme podľa toho, že plody začnú mierne mäknúť a získajú typickú sladkú arómu. Niektoré odrody možno obrať ešte pevné a nechať ich niekoľko dní dôjsť.

Nástup do rodivosti

Vegetatívne množené rastliny začínajú rodiť približne 2.–4. rok po výsadbe, plná úrodnosť prichádza neskôr.

Dospelá dobre pestovaná Actinidia arguta môže poskytovať veľmi vysoké úrody, preto musí byť oporná konštrukcia skutočne pevná.

Mrazuvzdornosť

Drobnoplodé aktinídie sú podstatne mrazuvzdornejšie než klasické kiwi.

Actinidia arguta podľa odrody zvláda približne –25 až –30 °C, niektoré odrody aj nižšie teploty.

Actinidia kolomikta patrí medzi najodolnejšie aktinídie vôbec a dokáže zvládať približne –35 až –40 °C.

Paradoxne preto nebýva najväčším problémom zimný mráz.

Oveľa nebezpečnejšie sú neskoré jarné mrazy. Aktinídia začína skoro vegetovať a mladé zelené výhonky môže aj slabší mráz poškodiť.

Rastlina väčšinou znovu obrazí, ale úroda v danom roku môže byť výrazne znížená.

Choroby a škodcovia

Aktinídie patria medzi pomerne zdravé ovocné rastliny a pri záhradnom pestovaní väčšinou nepotrebujú pravidelnú chemickú ochranu.

Najväčšie problémy spôsobuje nevhodné stanovište – zamokrenie koreňov, dlhodobé sucho alebo poškodenie mladých výhonov mrazom.

Mladé rastliny môžu byť mimoriadne atraktívne pre mačky. Niektoré aktinídie obsahujú látky, ktoré na ne pôsobia podobne ako kocúrnik. Mačka môže mladú rastlinu obhrýzať, váľať sa po nej alebo poškodiť kmienok.

Čerstvo vysadené rastliny preto radšej chráňte pletivom, kým nevytvoria pevný kmienok.

Praktické rady

Pri kúpe mini kiwi si ako prvé zistite, či máte samčiu alebo samičiu rastlinu. Krásne rastúca samica bez vhodného opeľovača môže celé roky kvitnúť a napriek tomu nepriniesť poriadnu úrodu.

Druhou častou chybou je slabá opora. Malá rastlinka v kontajneri pôsobí nevinne, ale z dospelej Actinidia arguta sa môže stať niekoľkometrová a veľmi ťažká liana. Konštrukciu preto pripravte poriadne hneď na začiatku.

A aktinídiu nerežte silno počas jarného toku miazgy. Ak ju potrebujete výraznejšie upraviť, urobte to počas hlbokého zimného pokoja alebo využite letný rez.

NÁVOD NA PESTOVANIE – VEĽKOPLODÉ AKTINÍDIE (KIWI)

Veľkoplodé aktinídie, predovšetkým aktinídia čínska (Actinidia chinensis) a aktinídia lahodná (Actinidia deliciosa), sú popínavé ovocné dreviny, ktorých plody poznáme ako klasické kiwi. V porovnaní s drobnoplodými aktinídiami vytvárajú podstatne väčšie plody, ale sú teplomilnejšie a citlivejšie na silné zimné aj neskoré jarné mrazy. Na Slovensku sa im najlepšie darí v teplejších oblastiach a na chránených stanovištiach.

Stanovište a pôda

Kiwi vysádzame na slnečné, teplé a chránené miesto, ideálne pri južnej, juhovýchodnej alebo juhozápadnej stene, prípadne na inom mieste chránenom pred studeným vetrom.

Veľmi dôležité je vyhnúť sa mrazovým kotlinám. Aktinídia začína na jar pomerne skoro vegetovať a mladé výhonky sú citlivé aj na slabší jarný mráz.

Najlepšie rastie v hlbšej, humóznej, priepustnej a rovnomerne vlhkej pôde. Vyhovuje jej mierne kyslá až neutrálna reakcia, približne pH 5,5–7.

Neznáša dlhodobé zamokrenie koreňov, ale ani pravidelné presychanie.

Výsadba

Kontajnerované rastliny môžeme vysádzať počas vegetácie, v našich podmienkach však odporúčame predovšetkým jarnú výsadbu. Rastlina má potom celú sezónu na zakorenenie pred prvou zimou.

Jednotlivé rastliny vysádzame približne 3–4 m od seba, podľa odrody a spôsobu vedenia.

Do výsadbovej jamy môžeme zapracovať kvalitný kompost. Čerstvý maštaľný hnoj nedávame priamo ku koreňom.

Po výsadbe dôkladne zalejeme a pôdu okolo rastliny zamulčujeme.

Pevná opora je nevyhnutná

Kiwi je mohutná ovíjavá liana. Dospelá rastlina môže vytvárať niekoľkometrové výhony a pri plnej úrode má značnú hmotnosť.

Potrebuje preto pevnú pergolu, drôtenku alebo inú stabilnú konštrukciu.

Veľmi dobre funguje vedenie podobné viniču. Vytvoríme pevný hlavný kmeň, z ktorého na konštrukcii vyvedieme jedno alebo viac hlavných ramien. Na nich potom pravidelne obnovujeme rodivé výhony.

Provizórna tenká opora pri dospelej rastline nestačí.

Opeľovanie

Toto je pri klasickom kiwi zásadné.

Väčšina veľkoplodých aktinídií je dvojdomá. Existujú teda samostatné:

samičie rastliny ♀ – vytvárajú plody

a

samčie rastliny ♂ – poskytujú peľ a neplodia.

K samičím odrodám preto potrebujeme vhodného samčieho opeľovača s rovnakým obdobím kvitnutia.

Známym príkladom je:

'Hayward' ♀ + 'Tomuri' ♂

Jeden dobre vyvinutý samec spravidla postačuje približne pre 5–8 samičích rastlín.

Existujú aj samoopelivé kultivary, ale aj pri nich môže prítomnosť vhodného opeľovača zvýšiť násadu a veľkosť plodov.

Kvitnutie

Veľkoplodé aktinídie kvitnú spravidla v máji až júni. Kvety sú biele až krémové, pomerne veľké a príjemne voňajú.

Samčie rastliny zvyčajne vytvárajú väčšie množstvo kvetov, ktorých hlavnou úlohou je produkcia peľu.

Dobré opelenie je veľmi dôležité nielen pre počet plodov, ale aj pre ich veľkosť a pravidelný tvar.

Zálievka

Kiwi má veľké listy a počas leta spotrebuje značné množstvo vody.

Pôda by mala zostať rovnomerne vlhká, ale nie premočená. Najväčšiu potrebu vody má rastlina počas intenzívneho rastu, kvitnutia a najmä počas zväčšovania plodov.

Pri nedostatku vody môžu plody zostať malé a rastlina začne zhadzovať listy.

Ideálna je kvapková závlaha.

Veľmi vhodný je organický mulč, ktorý pomáha udržiavať koreňovú zónu vlhkú a chladnejšiu.

Hnojenie

Na jar môžeme použiť kvalitný kompost a primeranú dávku viaczložkového hnojiva.

Kiwi dokáže rásť mimoriadne bujne, preto nepreháňame dusíkaté hnojenie. Nadbytok dusíka spôsobuje tvorbu dlhých mäkkých výhonov, ktoré horšie vyzrievajú a sú citlivejšie na zimné poškodenie.

Od druhej polovice leta už vysoké dávky dusíka nepoužívame. Výhony potrebujú pred zimou dobre vyzrieť.

Rez

Pravidelný rez je pri veľkoplodom kiwi veľmi dôležitý. Bez neho sa rastlina počas niekoľkých rokov zmení na hustú spleť dlhých výhonov a rodivosť sa zhorší.

Kiwi rodí na mladých výhonkoch vyrastajúcich z minuloročného dreva. Cieľom rezu je preto pravidelne zabezpečovať dostatok mladého rodivého dreva.

Zimný rez

Hlavný rez robíme počas hlbokého vegetačného pokoja, ešte pred začiatkom jarného prúdenia miazgy.

Odstránime staré, zahusťujúce a nevhodne umiestnené výhony a časť odrodeného dreva nahradíme mladšími výhonmi.

S rezom nesmieme čakať príliš dlho.

Pozor na jarný rez

Po začiatku prúdenia miazgy aktinídia z čerstvých rán veľmi intenzívne „plače“.

Preto kiwi silno nerežeme skoro na jar po začiatku vegetácie.

Letný rez

Počas leta skracujeme príliš dlhé vegetatívne výhony a presvetľujeme korunu.

Letný rez pomáha dostať svetlo k plodom, obmedzuje nadmerný rast a podporuje vyzrievanie dreva.

Úroda

Vegetatívne množené rastliny začínajú rodiť približne 3.–5. rok po výsadbe, podľa odrody a podmienok.

Dospelá dobre vedená rastlina môže prinášať veľmi vysoké úrody, často desiatky kilogramov plodov. Práve preto musí byť oporná konštrukcia dostatočne pevná.

Pri príliš bohatej násade možno časť plodov odstrániť. Zostávajúce kiwi potom dorastie väčšie a kvalitnejšie.

Dozrievanie a zber

Veľkoplodé kiwi dozrieva neskoro na jeseň, najčastejšie v októbri až novembri.

Plody sa často zberajú ešte pevné, keď už dosiahli fyziologickú zrelosť. Po zbere ich necháme postupne zmäknúť.

Kiwi veľmi dobre dozrieva pri skladovaní. Ak chceme proces urýchliť, môžeme plody uložiť spolu s jablkami alebo banánmi, ktoré uvoľňujú etylén.

Pri pestovaní na Slovensku je dôležité, aby odroda mala dostatočne dlhú a teplú vegetačnú sezónu na vyzretie plodov.

Mrazuvzdornosť

Tu je najväčší rozdiel oproti mini kiwi.

Actinidia deliciosa je podstatne citlivejšia na mráz. Dospelé dobre vyzreté rastliny zvládajú podľa odrody a podmienok približne –12 až –18 °C, krátkodobo niektoré aj nižšie teploty.

Actinidia chinensis býva spravidla ešte teplomilnejšia a jednotlivé odrody sa v odolnosti výrazne líšia.

Preto je veľkoplodé kiwi najvhodnejšie do najteplejších oblastí Slovenska alebo na veľmi chránené mikroklimatické stanovištia.

Mladé rastliny sú podstatne citlivejšie než staré.

Ochrana mladých rastlín

Počas prvých rokov je vhodné koreňovú zónu na zimu zamulčovať a spodnú časť rastliny podľa lokality chrániť bielou netkanou textíliou, jutou alebo čečinou.

Veľmi vhodná je výsadba pri teplej stene domu, ktorá počas noci čiastočne vyžaruje naakumulované teplo.

Jarné mrazy

Aj v oblastiach, kde rastlina bez problémov prežije zimu, môže úrodu zničiť neskorý jarný mráz.

Mladé zelené výhonky sú výrazne citlivejšie než spiace drevo. Teplota mierne pod bodom mrazu môže poškodiť nové listy, výhony aj základy kvetov.

Preto je veľmi dôležité vyhnúť sa mrazovým kotlinám.

Choroby a škodcovia

Kiwi je pri záhradnom pestovaní pomerne zdravá rastlina a spravidla nepotrebuje pravidelnú chemickú ochranu.

Najväčším problémom býva nevhodné stanovište, premokrenie koreňov, sucho alebo mrazové poškodenie.

Pri dlhodobom zamokrení môže dochádzať k hnilobám koreňov.

Mladé rastliny je vhodné chrániť aj pred mačkami, ktoré môžu niektoré aktinídie intenzívne obhrýzať alebo poškodzovať.

Praktické rady

Pri veľkoplodom kiwi si pred kúpou vždy overte tri veci – pohlavie rastliny, vhodného opeľovača a mrazuvzdornosť konkrétnej odrody.

Ak pestujete klasickú samičiu odrodu 'Hayward', bez vhodného samca, napríklad 'Tomuri', môžete mať nádhernú niekoľkometrovú lianu, ktorá kvitne, ale poriadnej úrody sa nedočkáte.

Druhým kľúčom je mikroklíma. Rozdiel medzi otvoreným veterným miestom uprostred záhrady a južnou stenou domu môže pri veľkoplodom kiwi rozhodovať o tom, či rastlina iba prežíva, alebo pravidelne rodí.

A oporu nešetrite. Dospelé kiwi s desiatkami kilogramov plodov je mohutná a ťažká liana – konštrukciu je oveľa jednoduchšie postaviť poriadne pri výsadbe, než ju o päť rokov zachraňovať spod prerastenej rastliny.