BEATA je špeciálna odroda arktickej maliny, u nás často predávanej pod názvom černica arktická. Botanicky je dobré ju odlíšiť od čistého druhu Rubus arcticus: ide o hybridnú arktickú malinu, vzniknutú krížením severoeurópskej R. arcticus subsp. arcticus so severoamerickou subsp. stellatus. Takto ju eviduje aj fínska národná databáza FinBIF a vedecká literatúra.

Rastlina je veľmi nízka, opadavá a pôdopokryvná. Dorastá približne do výšky 15–30 cm a pomocou podzemných výbežkov sa postupne rozrastá do súvislých porastov. Beata má skôr polovzpriamený habitus, čo potvrdzuje aj oficiálny kanadský odrodový opis, kde sa používa ako porovnávacia odroda.

Listy sú sýtozelené, trojpočetné, jemne vráskavé a na jeseň sa môžu sfarbovať do žltých až červenkastých odtieňov. Nadzemná časť na zimu zaťahuje a na jar rastlina opäť vyrastá z podzemkov.

Kvitne v máji až júni atraktívnymi ružovými až purpurovoružovými kvetmi. Kvety sú na takú nízku rastlinu pomerne nápadné a dodávajú jej vysokú okrasnú hodnotu. Zároveň sú atraktívne pre včely a ďalšie opeľovače.

Plody sú menšie až stredne veľké, zložené z jednotlivých kôstkovičiek podobne ako pri malinách. V plnej zrelosti majú sýtočervenú až tmavočervenú farbu. Najväčšou prednosťou nie je ich veľkosť, ale mimoriadne výrazná aróma.

Dužina je šťavnatá, sladkokyslá a veľmi aromatická. Chuť je intenzívna, jemne korenistá a výrazne odlišná od klasickej maliny. Arktické maliny sú v Škandinávii mimoriadne cenené práve pre svoju špecifickú vôňu a chuť a používajú sa aj na výrobu prémiových džemov, likérov a dezertov.

Plody dozrievajú v júni až júli. Zber je postupný, pretože jednotlivé plody nedozrievajú naraz.

Dôležitou vlastnosťou je samo-nekompatibilita arktických malín. Pre dobrú násadu preto odporúčam pestovať Beatu spolu s inou kompatibilnou odrodou, napríklad ‚Sofia‘. Vedecké práce priamo opisujú Rubus arcticus ako samo-nekompatibilný a Beatu medzi skúmanými hybridnými kultivarmi.

Z hľadiska využitia sú plody vhodné na priamy konzum, džemy, marmelády, sirupy, dezerty, likéry aj mrazenie. Samotná rastlina je zároveň veľmi zaujímavá ako jedlá pôdopokryvná trvalka do menších záhrad, skaliek, okrajov záhonov či nádob.

Beata je veľmi dobre prispôsobená chladnému podnebiu. Vyhovuje jej slnko až polotieň a humózna, mierne kyslá, stále primerane vlhká, ale priepustná pôda. Horšie znáša predovšetkým letné preschnutie pôdy.

Celkovo ide o mimoriadne zaujímavú škandinávsku ovocnú rastlinu, ktorá spája veľmi nízky pôdopokryvný rast, krásne ružové kvety, vysokú mrazuvzdornosť a predovšetkým malé, ale chuťovo a aromaticky výnimočné plody. ‚Beata‘ je vhodná najmä tam, kde chceme spojiť úžitkovú a pôdopokryvnú funkciu jednej rastliny.