Na výrobu domácich destilátov sa vo všeobecnosti používajú odrody s čo najvyššou arómou, ktorá sa následne prenáša aj do výsledného destilátu. Medzi také patria napríklad odrody Čačanská rodná, Durandzia, Toptaste, Presenta či Bystrická. Pri zakladaní kvasu pamätajte na to, že sudy treba vždy naplniť v čo najkratšom čase, ideálne na jeden krát.

Odrody s rezistenciou voči šarke sliviek zatiaľ neboli vyšľachtené. Tie, ktoré sa ako rezistentné predávajú, sú skutočne takzvané "hypersenzitívne" odrody. V praxi to znamená, že odroda je tak extrémne citlivá na šarku sliviek, že sa pred jej napadnutím bráni svojským spôsobom. Akonáhle sa vírus dostane do listu tak tento na danom mieste okamžite vytvorí nekrotický krúžok a vírus nevpustí dnu. Na trhu je tiež veľké množstvo tolerantných odrôd, ktoré síce vírus šarky sliviek napadnúť môže, napadnutie sa však prejaví iba na listoch - plody ostanú bez poškodenia.

K predčasnému jarnému opadu plodov tesne po odkvitnutí dochádza zväčša vďaka napadnutiu piliarkami (piliarka žltá a piliarka slivková). Tie nalietavajú do korún stromov počas kvitnutia a kladú vajíčka na vyvíjajúce sa mladé plody. Vyvíjajúce sa larvy dokážu zdecimovať často aj celú úrodu. Ochrana sa vykonáva postrekom na začiatku opadu korunných lupienkov. Pokiaľ sa chcete vyhnúť chémii, odporúčame prípravok Quassia amara.

NÁVOD NA PESTOVANIE – SLIVKY

Slivky (Prunus domestica) patria medzi najspoľahlivejšie ovocné dreviny našich záhrad. Pri vhodnom stanovišti sú dlhoveké, pravidelne rodia a v porovnaní s broskyňami či marhuľami sú menej náročné na pestovanie. Jednotlivé odrody dozrievajú postupne od júla až do októbra, takže správnym výberom možno zber rozložiť na niekoľko mesiacov.

Stanovište a pôda

Slivkám najviac vyhovuje slnečné a vzdušné stanovište. V miernom polotieni síce rastú, ale plody bývajú menej sladké a horšie vyfarbené.

Najlepšie prosperujú v hlbších, humóznych, úrodných a primerane vlhkých pôdach. Znesú aj ťažšiu pôdu než broskyne alebo marhule, nesmie však byť dlhodobo zamokrená. Optimálne je približne pH 6–7,5.

Vyhýbame sa mrazovým kotlinám, najmä pri skoršie kvitnúcich odrodách.

Výsadba

Voľnokorenné stromčeky vysádzame na jeseň alebo skoro na jar. Kontajnerované rastliny možno vysádzať počas celej vegetácie, pokiaľ pôda nie je zamrznutá alebo extrémne vyschnutá.

Výsadbovú jamu pripravíme dostatočne širokú, korene rovnomerne rozložíme a strom zasadíme tak, aby miesto očkovania zostalo nad povrchom pôdy. Po výsadbe dôkladne zalejeme a mladý strom upevníme ku kolu.

Rozostupy závisia najmä od použitého podpníka. Pri klasických stromoch počítame približne 4–5 m, pri slabo rastúcich podpníkoch môže byť vzdialenosť podstatne menšia.

Opeľovanie

Pri slivkách je potrebné poznať konkrétnu odrodu. Mnohé tradičné aj moderné odrody sú samoopelivé, iné sú čiastočne samoopelivé alebo cudzoopelivé.

Pri cudzoopelivých odrodách vysádzame v blízkosti inú kompatibilnú odrodu, ktorá kvitne v rovnakom období. Aj pri samoopelivých slivkách môže vhodná druhá odroda zvýšiť násadu a celkovú úrodu.

Pred výsadbou je preto vždy dobré overiť požiadavky konkrétnej odrody.

Zálievka a hnojenie

Po výsadbe mladé stromčeky pravidelne zalievame. Staršie slivky majú pomerne dobrý koreňový systém, ale počas dlhšieho sucha im zálievka výrazne prospieva.

Dostatok vody je dôležitý najmä po odkvitnutí, počas rastu plodov a niekoľko týždňov pred dozrievaním. Pri silnom suchu zostávajú plody malé a môžu predčasne opadávať.

Na jar môžeme použiť kompost, vyzretý maštaľný hnoj alebo viaczložkové hnojivo pre ovocné dreviny. Dusíkom neprehnojujeme – príliš bujný rast zhoršuje vyzrievanie dreva a zahusťuje korunu.

Rez

Mladé stromčeky po výsadbe režeme tak, aby sme vytvorili pevnú, vzdušnú a dobre osvetlenú korunu.

Pri dospelých stromoch odstraňujeme najmä suché, poškodené, križujúce sa a dovnútra koruny rastúce konáre. Príliš hustú korunu presvetľujeme.

Slivky nie je vhodné každoročne drasticky rezať. Silný rez podporuje tvorbu množstva dlhých vlkov a môže zvyšovať riziko infekcie dreva.

Väčšie zásahy je vhodné robiť počas vegetácie alebo po zbere za suchého počasia, keď sa rany lepšie hoja. Veľké rezné rany ošetríme.

Úroda a prebierka

Slivky začínajú rodiť približne 2.–4. rok po výsadbe, podľa odrody, podpníka a veku vysadeného stromčeka.

Niektoré odrody majú sklon k mimoriadne bohatej násade. V takom prípade je vhodná prebierka plodov. Strom sa menej vyčerpáva, plody dorastú väčšie a znižuje sa riziko lámania konárov.

Pri veľmi bohatej úrode je vhodné preťažené konáre podoprieť.

Dozrievanie a zber

Podľa odrody dozrievajú slivky od júla až do septembra či začiatku októbra.

Plody určené na priamy konzum necháme na strome dobre vyzrieť. Až v plnej zrelosti získavajú typickú sladkosť a arómu. Na prepravu ich zberáme o niečo skôr.

Pri odrodách určených na sušenie, lekvár alebo destiláty je vysoká zrelosť obzvlášť dôležitá, pretože s dozrievaním výrazne stúpa cukornatosť plodov.

Choroby a škodcovia

Najzávažnejším problémom sliviek je šarka sliviek (Plum pox virus). Prejavuje sa typickými kresbami a škvrnami na listoch a deformáciami či predčasným opadávaním plodov. Vírus sa nedá liečiť, preto je veľmi dôležité kupovať zdravý výsadbový materiál a prednostne vyberať odolné alebo tolerantné odrody.

Počas vlhkého počasia sa môže objaviť monilióza, ktorá spôsobuje hnilobu plodov. Napadnuté a mumifikované plody zo stromu odstraňujeme a nenechávame ich visieť v korune.

Častým škodcom je obaľovač slivkový, ktorého larvy spôsobujú známu červivosť sliviek. Pomôcť môže sledovanie výskytu pomocou feromónových lapačov a v prípade potreby ochrana v správnom termíne.

Zimovanie

Slivky sú vo všeobecnosti veľmi dobre mrazuvzdorné a väčšina odrôd bez problémov zvláda slovenské zimy.

Mladé stromčeky chránime najmä pred ohryzom zverou. V chladných oblastiach vyberáme odrody s neskorším kvitnutím a dobrou odolnosťou kvetov proti jarným mrazom.

Praktické rady

Pri kúpe slivky si vždy overte dve veci – opeľovanie a odolnosť proti šarke. Medzi jednotlivými odrodami sú v tomto smere veľké rozdiely.

Slivku zbytočne neprehnojujte a nedovoľte, aby sa koruna premenila na nepreniknuteľnú húštinu. Svetlo a vzduch v korune znamenajú zdravšie drevo a kvalitnejšie plody.

A pri bohatej úrode nepodceňujte prebierku alebo podopretie konárov. Slivky dokážu nasadiť také množstvo plodov, že sa pod ich hmotnosťou môže rozštiepiť aj zdravý strom.

Pod slovom slivkoviny sa v ovocinárstve skrýva pomerne pestrá skupina druhov a kultúrnych skupín rodu Prunus. Na prvý pohľad sú si podobné, botanicky však môže ísť o odlišné druhy, poddruhy, hybridy alebo len o rôzne skupiny odrôd jedného druhu.

Najväčší zmätok vzniká pri názvoch sliva, slivka, ringlóta, mirabelka a myrobalán. Nie všetko, čo má malé guľaté žlté plody, je mirabelka – a nie každá veľká guľatá slivka je ringlóta.

Niektoré z nich sú botanicky veľmi blízke a patria k jedinému druhu Prunus domestica. Iné, napríklad myrobalán alebo japonská sliva, predstavujú samostatné botanické druhy.

Pri tradičnom pomologickom členení slivky domácej rozlišujeme najmä slivky, poloslivky, slivy, ringlóty a mirabelky.

SLIVKY

Botanické zaradenie: Prunus domestica L.
Pomologická skupina: slivky – prunelky

Slivky predstavujú klasický typ Prunus domestica, ktorý u nás poznáme predovšetkým podľa tradičnej Domácej slivky.

Plody sú typicky pretiahnuté, oválne až vajcovité, smerom k stopke mierne zúžené. Charakteristická je výraznejšia pozdĺžna ryha.

Šupka býva najčastejšie modrá až tmavofialová s výrazným svetlým voskovým povlakom. Dužina je pevná, žltá až žltozelená a pri kvalitných odrodách sa veľmi dobre oddeľuje od kôstky.

Typická je vysoká cukornatosť a výrazná slivková aróma.

Patria sem napríklad Domáca slivka, Stanley, Presenta a množstvo ďalších klasických sliviek.

Výborne sa hodia na priamy konzum, sušenie, lekváre a najmä na výrobu kvalitných destilátov.

POLOSLIVKY

Botanické zaradenie: Prunus domestica L.
Pomologická skupina: poloslivky

Poloslivky predstavujú prechodnú skupinu medzi pravými slivkami a slivami. Práve preto sa pri určovaní odrôd často zamieňajú s jednou alebo druhou skupinou.

Plody sú väčšinou oválne až vajcovité, ale spravidla širšie a guľatejšie než pri klasických slivkách. Pozdĺžna ryha býva menej výrazná.

Dužina je šťavnatejšia než pri pravých slivkách a kôstka sa od dužiny oddeľuje dobre až stredne dobre.

Farba môže byť modrá, modrofialová, červenofialová aj svetlejšia podľa konkrétnej odrody.

Poloslivky tak morfologicky stoja medzi:

pretiahnutou pevnou slivkou → POLOSLIVKOU → guľatejšou šťavnatejšou slivou.

Práve táto skupina je veľmi dôležitá pri tradičnom pomologickom určovaní slivkovín.

SLIVY

Botanické zaradenie: Prunus domestica L.
Pomologická skupina: slivy

Slivy majú oproti klasickým slivkám väčšinou guľatejšie až široko oválne plody.

Dužina je mäkšia a šťavnatejšia a kôstka sa často oddeľuje horšie než pri pravých slivkách.

Rozdiel medzi slivkou a slivou teda nie je v tom, že by išlo o dva samostatné botanické druhy. Ide predovšetkým o pomologické skupiny v rámci Prunus domestica.

Zjednodušene:

slivka = pretiahnutejšia, pevnejšia, dobre oddeliteľná kôstka

sliva = guľatejšia, šťavnatejšia, kôstka často horšie oddeliteľná

A medzi nimi stoja poloslivky.

RINGLÓTY

Botanické zaradenie: Prunus domestica subsp. italica
Moderné označenie: Prunus domestica – Reine Claude Group

Ringlóty tvoria výraznú skupinu slivky domácej.

Plody sú typicky guľaté až široce oválne, stredne veľké až veľmi veľké. Podľa odrody môžu byť zelené, žlté, červené, ružové až fialové.

Dužina býva mimoriadne šťavnatá, jemná a pri kvalitných odrodách veľmi sladká a aromatická. Práve chuť je najväčšou prednosťou ringlôt.

Typickými predstaviteľmi sú:

Zelená ringlóta, Althanova ringlóta, Oullinská ringlóta.

Ringlóta teda nie je iba ľudové pomenovanie veľkej guľatej slivky. Je to konkrétna pomologická skupina.

MIRABELKY

Botanické zaradenie: Prunus domestica subsp. syriaca
Moderné označenie: Prunus domestica – Mirabelle Group

Mirabelky vytvárajú malé, pravidelne guľaté plody, najčastejšie žlté až zlatožlté.

Na slnečnej strane bývajú často pokryté drobnými červenými bodkami alebo červeným líčkom.

Dužina je žltá, veľmi sladká, výrazne aromatická a pri pravých mirabelkách sa kôstka spravidla dobre oddeľuje.

Najznámejšie sú:

Mirabelle de Nancy – Nancyská
Mirabelle de Metz – Metská

A tu vzniká jeden z najčastejších omylov:

Nie každá malá žltá guľatá slivkovina je mirabelka.

Veľmi často ide o myrobalán.

MYROBALÁN

Botanický názov: Prunus cerasifera Ehrh.
Slovenský názov: slivka čerešňoplodá – myrobalán

Myrobalán už nepatrí k druhu Prunus domestica. Ide o samostatný diploidný druh.

Plody sú prevažne malé a guľaté, približne 2–3 cm veľké. Podľa genotypu môžu byť žlté, oranžové, červené, bordové až tmavofialové.

Dužina je šťavnatá, sladkokyslá a kôstka sa často zle oddeľuje od dužiny.

Myrobalán veľmi skoro kvitne a často ho nájdeme voľne rásť pri cestách, starých záhradách či medziach.

Veľmi významný je tiež ako podpník pre slivky a ďalšie kôstkoviny.

Mirabelka verzus myrobalán

Toto sa oplatí zapamätať:

MIRABELKA = Prunus domestica
MYROBALÁN = Prunus cerasifera

Navonok môžu vyzerať podobne, botanicky však nejde o to isté.

JAPONSKÉ SLIVY

Botanický názov: Prunus salicina Lindl.

Japonská sliva predstavuje samostatný diploidný druh, odlišný od európskej slivky domácej.

Napriek názvu pochádza pôvodný druh z Číny. V Japonsku sa intenzívne pestoval a neskôr sa stal významným šľachtiteľským materiálom najmä v USA.

Plody sú väčšinou veľké až veľmi veľké, guľaté alebo srdcovité.

Farebná variabilita je obrovská – existujú odrody žlté, oranžové, ružové, červené, bordové aj takmer čierne.

Dužina býva veľmi šťavnatá, často pevná až chrumkavá. Kôstka sa pri mnohých odrodách oddeľuje horšie než pri európskych slivkách.

Patria sem napríklad:

Santa Rosa, Shiro, Black Amber, Friar, Angeleno.

Japonské slivy často kvitnú veľmi skoro, preto sú citlivejšie na jarné mrazy. Mnohé odrody zároveň potrebujú vhodného opeľovača.

DAMAŠSKÉ SLIVKY – DAMSON

Botanické zaradenie: tradične Prunus domestica subsp. insititia
Moderné označenie: Prunus domestica – Insititia Group

Ide o veľmi starú skupinu európskych sliviek.

Plody sú väčšinou menšie, oválne, tmavomodré až modrofialové.

Dužina býva pevná, výrazne aromatická, ale kyslejšia a niekedy mierne trpká. Preto sú výborné najmä na lekváre, zaváranie a destiláty.

ŠPENDLÍKY

Pri špendlíkoch nastáva problém, pretože „špendlík“ nie je presné botanické označenie.

V jednotlivých regiónoch Slovenska a Česka sa týmto názvom označujú rôzne žltoplodé alebo drobnoplodé slivkoviny.

Môže ísť o formy:

Prunus domestica,

skupiny insititia,

ale ľudovo sa tak niekedy nesprávne označujú aj Prunus cerasifera.

Preto by som v odbornom katalógu názov špendlík nikdy nepoužíval bez presného botanického alebo odrodového zaradenia.

AMERICKÁ SLIVKA

Botanický názov: Prunus americana Marshall

Severoamerický druh známy predovšetkým vysokou mrazuvzdornosťou.

Plody sú prevažne menšie až stredne veľké, guľaté, žlté, oranžové až červené.

V Európe nemá veľký význam ako samostatná ovocná drevina, ale významne sa uplatnila pri šľachtení mrazuvzdorných hybridných sliviek.

KANADSKÁ SLIVKA

Botanický názov: Prunus nigra Aiton

Ďalší severoamerický druh mimoriadne odolný voči nízkym teplotám.

Plody sú menšie, prevažne žlté, oranžové až červené.

Podobne ako Prunus americana je významná predovšetkým ako genetický zdroj mrazuvzdornosti pri šľachtení.

USSURIJSKÁ SLIVA

Botanické zaradenie: Prunus salicina var. ussuriensis
Staršie označenie: Prunus ussuriensis

Predstavuje mimoriadne mrazuvzdornú východoázijskú skupinu prispôsobenú drsnému kontinentálnemu podnebiu.

Plody sú väčšinou menšie, žlté, oranžové až červené.

Významná je predovšetkým pri šľachtení sliviek pre Sibír, severné Rusko, Kanadu a sever USA.

PLUMCOT

Botanické zaradenie: hybrid Prunus salicina × Prunus armeniaca

Plumcot vznikol krížením japonskej slivy a marhule.

V pôvodnom ponímaní ide približne o genetický pomer:

50 % sliva + 50 % marhuľa.

Plody preto často stoja vzhľadom, konzistenciou aj chuťou približne medzi oboma rodičmi.

PLUOT

Botanické zaradenie: komplexný hybrid Prunus salicina × Prunus armeniaca s prevahou genetického podielu slivy.

Pluot vzniká ďalším spätným krížením plumcotov predovšetkým so slivami.

Preto má výraznejší podiel slivy než marhule.

Plody bývajú veľké, veľmi sladké, šťavnaté a chuťovo výrazné.

Patria sem napríklad:

Flavor Supreme, Flavor King, Flavor Queen, Dapple Dandy, Flavor Grenade.

APRIUM

Botanické zaradenie: komplexný hybrid Prunus armeniaca × Prunus salicina s prevahou genetického podielu marhule.

Aprium predstavuje opačný smer ako pluot.

Má väčší podiel marhule, preto sa vzhľadom, vôňou a konzistenciou viac podobá marhuli, pričom časť vlastností pochádza zo slivy.

PREHĽAD V JEDNEJ TABUĽKE
Skupina Botanické zaradenie Typický znak
Slivka Prunus domestica pretiahnutý modrý plod, dobre oddeliteľná kôstka
Poloslivka Prunus domestica prechod medzi slivkou a slivou
Sliva Prunus domestica širší, guľatejší a šťavnatejší plod
Ringlóta P. domestica subsp. italica veľký guľatý, veľmi sladký plod
Mirabelka P. domestica subsp. syriaca malý guľatý, prevažne žltý plod
Damson P. domestica subsp. insititia menší modrý aromatický plod
Myrobalán Prunus cerasifera malé guľaté plody rôznych farieb
Japonská sliva Prunus salicina veľké guľaté plody, veľa farieb
Americká slivka Prunus americana vysoká mrazuvzdornosť
Kanadská slivka Prunus nigra veľmi vysoká mrazuvzdornosť
Ussurijská sliva P. salicina var. ussuriensis extrémna zimná odolnosť
Plumcot P. salicina × P. armeniaca približne ½ sliva + ½ marhuľa
Pluot komplex P. salicina × P. armeniaca prevaha slivy
Aprium komplex P. armeniaca × P. salicina prevaha marhule
A úplne jednoducho

Ak chceme pochopiť klasické európske slivkoviny, môžeme si ich predstaviť takto:

SLIVKA → POLOSLIVKA → SLIVA

Od pretiahnutého pevného plodu smerujeme ku guľatejšiemu a šťavnatejšiemu.

Vedľa nich stoja ďalšie skupiny rovnakého druhu:

RINGLÓTY – MIRABELKY – DAMSONY

Všetky patria do širokého komplexu Prunus domestica.

A potom máme botanicky odlišné druhy:

MYROBALÁN = Prunus cerasifera
JAPONSKÁ SLIVA = Prunus salicina
AMERICKÁ SLIVKA = Prunus americana
KANADSKÁ SLIVKA = Prunus nigra

A napokon moderné medzidruhové hybridy:

PLUMCOT → približne sliva + marhuľa
PLUOT → viac slivy
APRIUM → viac marhule

TERMÍNY DOZRIEVANIA SLIVIEK

Pri slivkách sa nepoužíva systém „týždňov“ ako pri čerešniach. Odrody sa prakticky rozdeľujú na veľmi skoré, skoré, stredne skoré, stredné, neskoré a veľmi neskoré. Rozdiel medzi prvými a poslednými odrodami je pritom obrovský – pri vhodnom sortimente môžeme zbierať slivky približne od začiatku júla až do októbra.

Termíny nižšie sú orientačné pre teplejšie a stredne teplé oblasti Slovenska. Podľa ročníka a lokality sa môžu posunúť približne o 1–2 týždne.

VEĽMI SKORÉ SLIVKY

Orientačne: začiatok až polovica júla

Tieto odrody otvárajú slivkovú sezónu. Väčšinou ide o slivy a poloslivky s väčšími, šťavnatými plodmi určenými predovšetkým na priamy konzum.

Typické odrody:

Herman
Ruth Gerstetter
Katinka – skôr na konci obdobia
Čačanská rana
Carpatin
Tegera – podľa lokality na rozhraní veľmi skorých a skorých

Herman patrí medzi úplne najskoršie kvalitné modré slivky a dozrieva približne začiatkom až v prvej polovici júla.

Veľmi skoré odrody sú zaujímavé hlavne na čerstvý konzum. Na lekvár či destiláty ich väčšinou prekonávajú neskoršie odrody s vyššou cukornatosťou.

SKORÉ SLIVKY

Orientačne: polovica až koniec júla

V tomto období sa už výrazne zvyšuje veľkosť aj kvalita plodov.

Typické odrody:

Katinka
Tegera
Čačanská rana
Opal
Sanctus Hubertus
Hanita – približne na konci obdobia
Čačanská lepotica – koniec júla až začiatok augusta

Katinka je veľmi zaujímavá skorá nemecká odroda s dobrou chuťou a vysokou kvalitou plodov.

Čačanská lepotica predstavuje veľmi dobrý orientačný bod pre prechod medzi skorými a stredne skorými odrodami.

STREDNE SKORÉ SLIVKY

Orientačne: koniec júla až polovica augusta

Tu už začína hlavná sezóna kvalitných stolových sliviek.

Typické odrody:

Čačanská lepotica
Hanita
Topfive
Toptaste
Čačanská najbolja
Valjevka – podľa oblasti neskôr
Haganta – skôr na konci tejto skupiny

V tomto období už dozrievajú odrody s veľmi dobrou cukornatosťou a univerzálnym využitím.

Hanita je veľmi kvalitná nemecká odroda, ktorá sa vyznačuje dobrou chuťou a toleranciou voči šarke.

Toptaste je zaujímavá predovšetkým mimoriadne vysokou cukornatosťou a aromatickou chuťou.

STREDNÉ – HLAVNÁ SLIVKOVÁ SEZÓNA

Orientačne: polovica augusta až začiatok septembra

Toto je obdobie, keď dozrieva veľké množstvo klasických aj moderných odrôd.

Typické odrody:

Čačanská najbolja
Tophit Plus – podľa lokality neskôr
Haganta
Valor
President – skôr neskôr
Stanley
Jojo
Gabrovská
Elena – koniec obdobia
Domáca veľkoplodá – začína podľa lokality

V tomto období už máme odrody vhodné nielen na priamy konzum, ale aj na lekváre, sušenie a destiláty.

Stanley patrí medzi najznámejšie univerzálne odrody a v našich podmienkach dozrieva približne koncom augusta až začiatkom septembra.

NESKORÉ SLIVKY

Orientačne: september

Toto je z pohľadu kvality sliviek mimoriadne zaujímavé obdobie. Plody majú vďaka dlhšiemu dozrievaniu často vyššiu cukornatosť a výraznejšiu arómu.

Typické odrody:

Domáca veľkoplodá
Stanley
Jojo
President
Haganta
Tophit
Tophit Plus
Elena
Presenta
Topend Plus

Domáca slivka je výborným orientačným bodom. V našich podmienkach dozrieva približne v prvej až druhej polovici septembra, podľa lokality a konkrétneho typu.

Práve dobre vyzreté neskoré slivky patria medzi najlepšie suroviny na lekvár, sušenie a výrobu destilátov.

VEĽMI NESKORÉ SLIVKY

Orientačne: koniec septembra až október

Moderné šľachtenie posunulo slivkovú sezónu výrazne do jesene.

Typické odrody:

Presenta
Topend Plus
Tophit Plus – podľa oblasti
Elena – v chladnejších oblastiach
niektoré novšie nemecké selekcie série Top
Presenta

Patrí medzi najznámejšie veľmi neskoré slivky. Dozrieva približne koncom septembra, v chladnejších oblastiach až začiatkom októbra.

Plody sú pevné, sladké a veľmi dobre skladovateľné.

Topend Plus

Patrí medzi ešte neskoršie moderné odrody. V priaznivých oblastiach môže dozrievať koncom septembra až začiatkom októbra.

Takéto odrody sú zaujímavé najmä na výrazné predĺženie sezóny.

PRAKTICKÝ KALENDÁR SLIVIEK PRE SLOVENSKO
Orientačný zber Skupina Typické odrody
1.–15. 7. veľmi skoré Herman, Ruth Gerstetter, Čačanská rana
15.–31. 7. skoré Katinka, Tegera, Opal, Čačanská rana
25. 7.–15. 8. stredne skoré Čačanská lepotica, Hanita, Topfive, Toptaste
10.–25. 8. stredné Čačanská najbolja, Haganta, Valor
20. 8.–10. 9. stredne neskoré Stanley, Jojo, Gabrovská
1.–20. 9. neskoré Domáca veľkoplodá, President, Elena, Tophit
15.–30. 9. veľmi neskoré Presenta, Topend Plus, Tophit Plus
koniec 9. – začiatok 10. najneskoršie Topend Plus, Presenta
Dobré orientačné body

Pre zákazníka je podľa mňa najjednoduchšie zapamätať si štyri odrody:

Herman → začiatok sezóny, júl

Čačanská lepotica → prelom júla a augusta

Stanley → prelom augusta a septembra

Presenta → koniec sezóny, koniec septembra

Ostatné odrody sa potom dajú jednoducho zaradiť medzi ne.

Ako si vyskladať slivky na celú sezónu

Ak je v záhrade miesto na viac stromov, veľmi dobrá zostava môže byť napríklad:

Herman → Katinka → Čačanská lepotica → Hanita → Toptaste → Stanley → Domáca → Presenta

Takto možno mať pri vhodnom počasí čerstvé slivky približne tri mesiace – od začiatku júla až do konca septembra či začiatku októbra.

A pri slivkách je ešte jedna praktická vec: termín konzumného dozretia a optimálny termín na pálenie nie sú vždy totožné. Na destilát je pri kvalitných slivkách často výhodné nechať plody výrazne viac vyzrieť, aby dosiahli maximum cukru a arómy.