LIKERNAJA (rus. Ликёрная, v zahraničí aj ‘Likjornaja’ alebo ‘Ivan’s Beauty’) je historická Mičurinova odroda sorboarónie, ktorú vytvoril ruský šľachtiteľ Ivan V. Mičurin v roku 1905. Patrí medzi jeho prvé úspešné pokusy o získanie sladkoplodých jarabín vhodných aj do oblastí s veľmi chladnými zimami.
Vznikla medzirodovým krížením jarabiny vtáčej (Sorbus aucuparia) a arónie čiernoplodej (Aronia melanocarpa). Mičurin použil jarabinu ako materskú rastlinu a aróniu ako opeľovača. Nejde teda botanicky o čistú jarabinu, hoci sa v staršej literatúre bežne uvádza ako „jarabina Likernaja“.
Moderné taxonomické spracovanie ju zaraďuje k × Sorbaronia fallax ‘Likernaja’. Toto označenie veľmi dobre vystihuje jej hybridný pôvod medzi rodmi Sorbus a Aronia.
Rastlina vytvára menší strom alebo vysoký ker, najčastejšie približne 2–4 m vysoký, s pomerne riedkou, neskôr zaoblenou korunou. Vzrastom je podstatne kompaktnejšia než klasická jarabina vtáčia.
Listy sú tmavozelené, nepárno perovité, čím je jasne viditeľný vplyv jarabiny. Morfologicky však vykazujú znaky oboch rodičov a celkovým vzhľadom je rastlina prechodom medzi jarabinou a aróniou. Odborné práce opisujú listy Likernaje ako intermediárne medzi rodičovskými druhmi.
Na jar kvitne bielymi až krémovobielymi kvetmi usporiadanými v súkvetiach. Kvitnutie nastáva prevažne koncom mája až začiatkom júna.
Plody sú pomerne veľké, guľovité, približne 12–15 mm v priemere, usporiadané v súplodiach. Vzhľadom sa výrazne približujú arónii a sú podstatne tmavšie než plody klasickej jarabiny.
Pri úplnej zrelosti sú tmavopurpurové až takmer čierne, niekedy s bordovým nádychom. Šťava je intenzívne tmavo sfarbená. Práve tmavá farba plodov je jedným z najvýraznejších znakov, ktoré Likernaja zdedila po arónii.
Dužina je šťavnatá, tmavo sfarbená a aromatická. V porovnaní s divou jarabinou má výrazne potlačenú horkosť a zvieravosť.
Chuť je sladká až sladkokyslá, mierne trpkastá, ale bez nepríjemnej horkosti typickej pre plané jarabiny. Mičurinovým cieľom bolo práve vytvorenie sladkoplodého typu a Likernaja patrila medzi prvé výsledky tejto šľachtiteľskej práce.
Dozrieva na jeseň, prevažne v septembri až začiatkom októbra. Plody sa zbierajú po dosiahnutí úplného tmavého vyfarbenia, keď majú najvyššiu cukornatosť a najpríjemnejšiu chuť.
Do rodivosti vstupuje približne v 4.–5. roku po výsadbe a vyznačuje sa dobrou až vysokou úrodnosťou.
Pre spoľahlivú a bohatú násadu je vhodné pestovať v blízkosti ďalšiu geneticky odlišnú sorboaróniu alebo kompatibilnú jarabinu s podobným obdobím kvitnutia.
Plody sú vhodné na priamy konzum, ich hlavné využitie je však spracovateľské. Výborné sú na džemy, marmelády, želé, šťavy, sirupy, vína a najmä likéry a ovocné nalievky, od čoho je odvodený aj názov odrody „Likernaja“.
Vďaka tmavo sfarbenej šťave sú plody vhodné aj na prirodzené dofarbovanie ovocných výrobkov a miešanie s chuťovo alebo farebne svetlejším ovocím.
Likernaja sa vyznačuje veľmi vysokou mrazuvzdornosťou. Bola vytvorená práve s cieľom získať kvalitné sladkoplodé ovocie schopné spoľahlivo rásť a rodiť v chladných oblastiach Ruska a Sibíri.
Na pestovanie je nenáročná. Najlepšie prosperuje na slnečnom stanovišti v primerane vlhkej, úrodnej a dobre priepustnej pôde. Dobre však toleruje aj menej priaznivé pôdne a klimatické podmienky.
Veľkou prednosťou Likernaje je kombinácia mimoriadnej mrazuvzdornosti, tmavých sladkých plodov bez výraznej jarabinovej horkosti, dobrej úrodnosti a kompaktného rastu. Navyše ide o historicky veľmi významný hybrid, ktorý zohral dôležitú úlohu v ďalšom Mičurinovom šľachtení.
LIKERNAJA je jedna z najstarších a najvýznamnejších pestovaných sorboarónií, vytvorená I. V. Mičurinom krížením Sorbus aucuparia × Aronia melanocarpa. Je zaujímavá ako úžitková aj zberateľská drevina s veľkými tmavopurpurovými až čiernymi plodmi sladkej chuti, vhodnými predovšetkým na výrobu štiav, džemov, vín a likérov.