TARJA je fínska odroda maliny arktickej (Rubus arcticus), cenená pre svoje výrazne aromatické plody, nízky pôdopokryvný rast a mimoriadnu odolnosť voči mrazu. Patrí medzi pravé kultivary druhu Rubus arcticus, teda do rovnakej skupiny ako ‚Marika‘, ‚Mespi‘ či ‚Pima‘. Nie je to hybridný typ stellarcticus, do ktorého patria napríklad niektoré novšie odrody arktických malín.

Rastlina je veľmi nízka, opadavá a pôdopokryvná. Dorastá približne do výšky 10–25 cm a pomocou podzemných výbežkov sa postupne rozrastá do hustých kobercovitých porastov. Výhony sú jemné, bylinné a bez tŕňov. Na jeseň nadzemná časť odumiera a rastlina prezimuje pomocou podzemkov, z ktorých na jar opäť vyrastá.

Listy sú trojpočetné, sýtozelené, výrazne žilkované a po okrajoch zúbkaté. Husté olistenie vytvára veľmi pekný pôdopokryvný efekt, takže Tarja má okrem úžitkovej aj výraznú okrasnú hodnotu.

Kvitne spravidla od mája do júna, pričom jednotlivé kvety sa môžu objavovať aj neskôr počas leta. Kvety sú nápadné, ružové až purpurovoružové, na nízkej rastline pomerne veľké a veľmi dekoratívne. Sú atraktívne pre včely a ďalší opeľujúci hmyz.

Plody sú menšie, guľovité až mierne sploštené a pozostávajú z pomerne veľkých jednotlivých kôstkovičiek. Po úplnom dozretí získavajú sýtočervenú až tmavočervenú, niekedy purpurovočervenú farbu. Veľkosťou síce nedosahujú klasické záhradné maliny, ich hlavnou prednosťou je však kvalita a intenzita arómy.

Dužina je mäkká, šťavnatá a mimoriadne aromatická. Chuť je sladkokyslá, intenzívna a veľmi komplexná, s charakteristickou korenisto-ovocnou arómou typickou pre arktické maliny. Práve vôňa a chuť sú dôvodom, prečo je toto ovocie v severských krajinách považované za delikatesu.

Plody dozrievajú prevažne v júli až auguste, pričom zber je postupný. Na rastline sa môžu súčasne nachádzať kvety, nezrelé aj úplne dozreté plody.

Dôležitou vlastnosťou odrody je potreba krížového opelenia. Malina arktická je samoinkompatibilná, preto na spoľahlivú a bohatú úrodu nestačí pestovať iba jednu odrodu. K Tarji je vhodné vysadiť geneticky odlišnú odrodu Rubus arcticus, napríklad ‚Marika‘, ‚Mespi‘ alebo ‚Pima‘. Pri spoločnej výsadbe dvoch či viacerých odrôd sa násada plodov výrazne zlepšuje.

Z hľadiska využitia sú plody výborné na priamy konzum, ale pre svoju intenzívnu arómu sú mimoriadne vhodné aj na výrobu džemov, želé, sirupov, dezertov, ovocných omáčok, likérov a ďalších prémiových výrobkov. Možno ich tiež mraziť.

Tarja sa vyznačuje vynikajúcou mrazuvzdornosťou a bez problémov znáša podmienky stredoeurópskych zím. Najlepšie rastie na slnečnom až mierne polotienistom stanovišti v humóznej, mierne kyslej, priepustnej a rovnomerne vlhkej pôde. Horšie znáša dlhodobé preschnutie a veľmi horúce, vyprahnuté stanovištia.

Vďaka nízkemu vzrastu je vhodná do skaliek, vresovísk, okrajov záhonov, nádob aj ako jedlá pôdopokryvná rastlina. Pri vhodných podmienkach sa podzemkami postupne rozrastá a vytvára súvislý porast.

Celkovo ide o zaujímavú fínsku odrodu pravej arktickej maliny, ktorá spája nízky beztrnný rast, krásne ružové kvety, mimoriadnu mrazuvzdornosť a malé, ale chuťovo a aromaticky výnimočné plody. Pre spoľahlivú úrodu je vhodné pestovať ‚Tarja‘ spolu s ďalšou odrodou Rubus arcticus.