WILLIAMSOVA ČERVENÁ je atraktívna červenoplodá mutácia klasickej Williamsovej hrušky. Zachováva si jej najcennejšie vlastnosti – jemnú maslovitú dužinu, vysokú šťavnatosť a typickú intenzívnu williamsovskú arómu, pričom sa od pôvodnej odrody odlišuje predovšetkým výrazným červeným sfarbením plodov. Je veľmi zaujímavá na priamy konzum aj spracovanie a patrí medzi najatraktívnejšie letné hrušky.

Strom rastie v mladosti stredne silno, po nástupe do rodivosti sa rast postupne zmierňuje. Vytvára vzpriamenejšiu až neskôr mierne rozložitú korunu s dostatkom krátkeho rodivého obrastu. Do rodivosti nastupuje pomerne skoro a pri vhodných podmienkach poskytuje pravidelné a vysoké úrody.

Plody sú stredne veľké až veľké, typického hruškovitého až mierne pretiahnutého tvaru. Smerom k stopke sa postupne zužujú a povrch môže byť mierne nerovný až jemne hrboľatý. Tvarom zodpovedajú klasickej Williamsovej.

Najvýraznejším znakom je šupka. Mladé plody majú zelenkastý základ s červeným prekrytím, ktoré sa počas dozrievania zosilňuje. V plnej zrelosti je šupka ružovočervená, karmínová až tmavočervená, pričom na menej osvetlenej strane môže zostať žltkastý až oranžový základ. Intenzita sfarbenia závisí od slnečného žiarenia a stupňa zrelosti.

Dužina je biela až krémovobiela, veľmi jemná, maslovitá, rozplývavá a mimoriadne šťavnatá. Pri optimálnej konzumnnej zrelosti prakticky nemá hrubú alebo zrnitú štruktúru a kvalitou sa vyrovná klasickej Williamsovej.

Chuť je výrazne sladká, harmonická, veľmi aromatická a jemne korenistá. Typická williamsovská aróma je intenzívna a dobre rozpoznateľná. Červená mutácia si teda nezachováva iba vzhľadové vlastnosti pôvodnej odrody, ale predovšetkým jej charakteristickú chuť a vôňu.

Williamsova červená kvitne približne v stredne skorom až strednom období. Pre pravidelnú a vysokú násadu jej prospieva prítomnosť kompatibilnej odrody kvitnúcej v podobnom termíne. Vhodnými opeľovacími partnermi môžu byť napríklad ‚Konferencia‘, ‚Clappova‘, ‚Boscova fľaška‘ alebo ‚Charneuská‘, pokiaľ sa ich kvitnutie dostatočne prekrýva.

Klasická Williamsova a jej červená mutácia sú si geneticky veľmi blízke, preto nie je vhodné spoliehať sa na ne ako na vzájomných opeľovačov. Do výsadby je lepšie zaradiť geneticky odlišnú kompatibilnú odrodu.

Plody dozrievajú približne od druhej polovice augusta do začiatku septembra, veľmi podobne ako pri klasickej Williamsovej. V teplejších oblastiach môže zber začínať už približne v polovici augusta.

Plody oberáme ešte pevné, pred úplným zmäknutím na strome. Následne ich necháme niekoľko dní dôjsť. Počas dozrievania dužina zmäkne, zvýrazní sa sladkosť a naplno sa rozvinie charakteristická aróma.

Ak plody necháme na strome príliš dlho, môžu rýchlo prezrieť, mäknúť od jadrovníka a strácať kvalitu. Správne načasovanie zberu je preto pri tejto odrode veľmi dôležité.

Ako typická letná hruška má kratšiu skladovateľnosť. V bežných podmienkach je určená predovšetkým na rýchlu spotrebu po dozretí. Pri nízkej teplote možno pevné, správne zozbierané plody skladovať niekoľko týždňov.

Odrode najviac vyhovuje slnečné, teplé až stredne teplé stanovište s hlbokou, humóznou, úrodnou a primerane vlhkou pôdou. Dostatok slnka je pri červenej Williamsovej mimoriadne dôležitý, pretože výrazne podporuje intenzitu červeného sfarbenia plodov aj ich cukornatosť.

Mrazuvzdornosť stromu je dobrá až stredne dobrá a odroda je vhodná do väčšiny tradičných ovocinárskych oblastí. Najkvalitnejšie a najlepšie vyfarbené plody však poskytuje v teplejších a slnečných polohách.

Zdravotný stav je stredne dobrý, nejde však o rezistentnú odrodu. Podobne ako klasická Williamsova môže byť napádaná chrastavitosťou hrušiek a je hostiteľom bakteriálnej spály ružovitých. Prospieva jej vzdušná, dobre presvetlená koruna a vyrovnaná výživa.

Plody sú výborné na priamy konzum, ale veľmi dobre sa hodia aj na kompóty, zaváranie, sušenie, pyré, šťavy, nektáre a likéry. Vďaka typickej intenzívnej aróme sú zaujímavé aj na výrobu hruškových destilátov, podobne ako klasická Williamsova.

WILLIAMSOVA ČERVENÁ je atraktívna červenoplodá mutácia klasickej Williamsovej. Vytvára stredne veľké až veľké karmínovočervené plody s mimoriadne jemnou, maslovitou a veľmi šťavnatou dužinou. Zachováva si charakteristickú sladkú a intenzívne aromatickú williamsovskú chuť, pričom vďaka výraznému červenému sfarbeniu patrí medzi najdekoratívnejšie a najzaujímavejšie letné hrušky.