NÁVOD NA PESTOVANIE – HURMIKAKI (EBENOVNÍK)
Hurmikaki je plodom ebenovníka rajčiakového (Diospyros kaki), teplomilnej ovocnej dreviny pochádzajúcej z východnej Ázie. V teplejších oblastiach Slovenska sa dá úspešne pestovať aj vo voľnej pôde, pričom pri výbere mrazuvzdornej odrody a vhodného stanovišťa môže pravidelne prinášať vysoké úrody. Veľkou výhodou je neskoré kvitnutie, takže jarné mrazy ho ohrozujú podstatne menej než marhule či broskyne.
Stanovište a pôda
Ebenovníku vyberáme čo najslnečnejšie, najteplejšie a pred vetrom chránené miesto. Ideálna je južná až juhozápadná strana záhrady, prípadne miesto pri stene domu.
Čím viac tepla dostane počas leta a jesene, tým lepšie vyzrie drevo aj plody.
Najlepšie rastie v hlbšej, humóznej a dobre priepustnej pôde. Vyhovuje mu približne pH 6–7,5. Po zakorenení pomerne dobre zvláda sucho, neznáša však dlhodobo zamokrenú pôdu.
V ťažkej ílovitej pôde je veľmi dôležité zabezpečiť dobrý odtok vody.
Výsadba
V našich podmienkach odporúčame jarnú výsadbu. Stromček má potom celú sezónu na zakorenenie a vyzretie pred prvou zimou.
Kontajnerovanú rastlinu opatrne vyberieme z nádoby a vysadíme približne do rovnakej hĺbky, v akej rástla. Miesto očkovania musí zostať nad úrovňou pôdy.
Po výsadbe stromček dôkladne zalejeme a upevníme ku kolu.
Podľa odrody a podpníka počítame s konečnou výškou približne 3–5 m, pri silno rastúcich stromoch aj viac. Rezom možno veľkosť bez problémov regulovať.
Opeľovanie
Tu záleží na konkrétnej odrode.
Mnohé dnes pestované odrody dokážu vytvárať plody partenokarpicky – bez opelenia, takže na úrodu postačuje jediný strom. Patria sem aj viaceré známe odrody pestované v Európe.
Iné odrody profitujú z prítomnosti vhodného opeľovača a pri opelení môžu vytvárať viac plodov.
Opeľovanie navyše pri niektorých odrodách ovplyvňuje farbu a konzistenciu dužiny a prítomnosť semien. Preto je pri každej konkrétnej odrode dobré poznať jej opeľovací typ.
Kvitnutie
Hurmikaki kvitne neskoro – väčšinou v máji až júni.
To je pre naše podmienky veľká výhoda. V čase kvitnutia je už riziko silných jarných mrazov podstatne nižšie než pri marhuliach, broskyniach či skorých slivkách.
Kvety sú nenápadné, krémovožlté až zelenkasté a objavujú sa na mladých výhonoch.
Zálievka
Mladé stromčeky počas prvých rokov pravidelne zalievame.
Starší dobre zakorenený ebenovník je pomerne odolný proti suchu, ale počas rastu a zväčšovania plodov mu pravidelná zálievka výrazne prospieva.
Pri dlhodobom suchu môže časť plodov zhodiť.
Pôdu je vhodné zamulčovať, ale mulč nedávame tesne ku kmeňu.
Hnojenie
Ebenovník nepotrebuje intenzívne hnojenie.
Na jar môžeme použiť kompost alebo primeranú dávku viaczložkového hnojiva pre ovocné dreviny.
S dusíkom opatrne. Nadbytok dusíka spôsobuje tvorbu dlhých, mäkkých výhonov, ktoré nestihnú pred zimou dostatočne vyzrieť a ľahšie namŕzajú.
Od druhej polovice leta už dusíkaté hnojivá nepoužívame.
Rez
Hurmikaki prirodzene vytvára peknú, pomerne vzdušnú korunu a nepotrebuje silný každoročný rez.
Po výsadbe vytvoríme základnú kostru stromu. Neskôr odstraňujeme najmä suché, poškodené, križujúce sa a dovnútra koruny rastúce konáre.
Dôležité je vedieť, že plody sa vytvárajú na mladých výhonoch vyrastajúcich z minuloročného dreva. Príliš radikálnym rezom preto môžeme výrazne znížiť úrodu.
Väčšie zásahy robíme radšej postupne.
Nástup do rodivosti
Očkované odrodové stromčeky môžu začať rodiť približne 2.–4. rok po výsadbe, podľa veku rastliny, podpníka a podmienok.
Ebenovník dokáže nasadiť veľmi veľké množstvo plodov. Mladý strom preto nenechávame v prvých rokoch preťažiť.
Pri veľmi bohatej násade je vhodné urobiť prebierku plodov. Zostávajúce plody budú väčšie a zároveň znížime riziko lámania konárov.
Dozrievanie a zber
Podľa odrody dozrieva hurmikaki približne od septembra do novembra.
Skoré odrody sú pre slovenské podmienky veľmi cenné, pretože majú dostatok času na úplné vyzretie.
Plody pri dozrievaní získavajú typickú žltú, oranžovú až sýto oranžovočervenú farbu.
Často môžu zostať na strome aj po opade listov. Strom obsypaný oranžovými plodmi bez listov je na jeseň mimoriadne dekoratívny.
Plody však oberieme pred príchodom silnejších mrazov.
Trpké a netrpké kaki
Pri hurmikaki je veľmi dôležitý rozdiel medzi jednotlivými typmi plodov.
Trpké – adstringentné odrody
Typickým príkladom je 'Hachiya'.
Tvrdý plod obsahuje veľké množstvo rozpustných trieslovín a pri zahryznutí silno sťahuje ústa.
Takýto plod musíme nechať úplne dozrieť a zmäknúť. Konzumná zrelosť prichádza až vtedy, keď je dužina veľmi mäkká, takmer želatínová.
Vtedy trpkosť prakticky zmizne a plod je mimoriadne sladký.
Netrpké – neadstringentné odrody
Typickým príkladom je 'Fuyu'.
Tieto plody možno konzumovať už pevné a chrumkavé, podobne ako jablko.
Postupným mäknutím sú ešte sladšie, ale na odstránenie trpkosti nemusia úplne zmäknúť.
Pre zákazníka, ktorý chce kaki jesť priamo zo stromu v pevnom stave, sú tieto odrody veľmi zaujímavé.
Dozrievanie po zbere
Hurmikaki veľmi dobre dozrieva aj po odtrhnutí.
Ak musíme pred príchodom mrazov obrať ešte pevné plody, uložíme ich pri izbovej teplote.
Dozrievanie môžeme výrazne urýchliť, ak ich vložíme do nádoby alebo papierového vrecka spolu s jablkami alebo banánmi. Tie uvoľňujú etylén, ktorý urýchľuje mäknutie a dozrievanie.
Pri adstringentných odrodách čakáme, kým plod úplne zmäkne.
Mrazuvzdornosť
Mrazuvzdornosť je jednou z najdôležitejších vlastností pri výbere odrody pre Slovensko.
Klasické Diospyros kaki je citlivejšie než naše bežné ovocné dreviny. Dospelé dobre vyzreté stromy odolnejších odrôd zvládajú približne –15 až –18 °C, niektoré krátkodobo aj okolo –20 °C.
Mladé rastliny sú podstatne citlivejšie.
Pre chladnejšie oblasti sú veľmi zaujímavé hybridy Diospyros kaki × Diospyros virginiana, ktoré kombinujú veľkosť a kvalitu plodov kaki s vysokou mrazuvzdornosťou amerického ebenovníka.
Medzi známe hybridné odrody patria napríklad 'Rosseyanka' a 'Nikita's Gift'.
Tie sú pre naše klimatické podmienky často bezpečnejšou voľbou než citlivé čisté ázijské odrody.
Zimná ochrana
Počas prvých rokov odporúčame mladý stromček na zimu chrániť.
Koreňovú zónu prikryjeme hrubšou vrstvou mulču, lístia alebo štiepky.
Kmeň a mladé konáre môžeme obaliť bielou netkanou textíliou alebo jutou.
Nepoužívame nepriedušný igelit priamo okolo stromu.
Po niekoľkých rokoch, keď strom zosilnie a vytvorí hrubšie vyzreté drevo, jeho zimná odolnosť výrazne stúpne.
Ebenovník virgínsky
Do chladnejších oblastí je zaujímavý aj ebenovník virgínsky (Diospyros virginiana).
Pochádza zo Severnej Ameriky a je výrazne mrazuvzdornejší než Diospyros kaki. Niektoré formy zvládajú približne –25 až –30 °C, prípadne ešte menej.
Plody sú však spravidla menšie.
Práve D. virginiana sa preto využíva ako podpník a rodič pri šľachtení mrazuvzdorných hybridných hurmikaki.
Choroby a škodcovia
Ebenovník patrí v našich podmienkach medzi pomerne zdravé ovocné dreviny.
Väčšinou nepotrebuje pravidelnú chemickú ochranu. Problémy spôsobuje skôr nevhodné stanovište, zamokrenie koreňov, nedostatočné vyzretie dreva alebo zimné poškodenie.
Pri bohatej úrode môže byť väčším problémom lámanie konárov pod hmotnosťou plodov. Preťažené konáre preto podoprieme alebo úrodu včas preriedime.
Praktické rady
Pre pestovanie na Slovensku vyberajte predovšetkým skoré a mrazuvzdorné odrody. Neskorá odroda môže vytvoriť množstvo krásnych plodov, ktoré však v chladnejšej lokalite nestihnú pred zimou kvalitne dozrieť.
Pri kúpe si tiež zistite, či ide o adstringentnú alebo neadstringentnú odrodu. Tvrdé 'Fuyu' môže byť výborné, zatiaľ čo tvrdá 'Hachiya' vám po prvom zahryznutí veľmi názorne vysvetlí význam slova „trpkosť“. 😄
A mladý strom prvé zimy nepodceňujte. Starší dobre zakorenený ebenovník je podstatne odolnejší než čerstvo vysadená rastlina. Prvé 2–3 roky ochrany často rozhodnú o tom, či z neho vyrastie silný strom schopný neskôr zvládať naše zimy bez väčšej pomoci.
