NÁVOD NA PESTOVANIE – JAPONSKÁ MIŠPUĽA
Japonská mišpuľa (Eriobotrya japonica), známa aj ako lokvát, loquat alebo mišpuľník japonský, napriek názvu nie je blízkou formou našej mišpule obyčajnej (Mespilus germanica). Ide o samostatný vždyzelený subtropický ovocný druh pochádzajúci pôvodne z Číny. Vytvára veľké kožovité listy a žlté až oranžové šťavnaté plody s príjemnou sladkokyslou chuťou.
V podmienkach Slovenska je jej pestovanie možné, ale treba počítať s tým, že najväčším problémom nie je prežitie samotnej rastliny, ale prezimovanie kvetov a mladých plodov.
Stanovište a pôda
Japonská mišpuľa potrebuje čo najteplejšie, slnečné a chránené stanovište. Ideálne je miesto pri južnej alebo juhozápadnej stene domu, ktorá ju chráni pred studeným vetrom a v zime čiastočne zmierňuje teplotné výkyvy.
Najlepšie rastie v humóznej, úrodnej, priepustnej a primerane vlhkej pôde. Vyhovuje jej mierne kyslá až neutrálna reakcia, približne pH 5,5–7,5.
Neznáša dlhodobé zamokrenie koreňov. Dobre zakorenená rastlina zvládne kratšie sucho, ale počas tvorby plodov potrebuje dostatok vody.
Pestovanie vonku alebo v nádobe?
V najteplejších oblastiach Slovenska možno japonskú mišpuľu skúsiť pestovať celoročne vo voľnej pôde na chránenom mieste.
V chladnejších oblastiach je bezpečnejšie pestovanie vo veľkej nádobe s prezimovaním v svetlom, chladnom a bezmrazom priestore.
Mladé rastliny sú podstatne citlivejšie na mráz než staršie, dobre vyzreté stromy.
Výsadba
Do voľnej pôdy ju vysádzame na jar, nie na jeseň. Rastlina tak dostane celú vegetačnú sezónu na vytvorenie koreňového systému a vyzretie pred prvou zimou.
Výsadbová jama má byť priepustná a dostatočne široká. V ťažkých pôdach zabezpečíme kvalitnú drenáž.
Po výsadbe dôkladne zalejeme a koreňovú zónu zamulčujeme.
Pri pestovaní v nádobe používame kvalitný, priepustný substrát a na dne nádoby musia byť dostatočné odtokové otvory.
Rast
Japonská mišpuľa je vždyzelený strom alebo väčší ker.
V subtropických oblastiach môže dorastať približne do 5–8 m, niekedy aj viac. V našich podmienkach zostáva spravidla podstatne menšia a rezom ju možno bez problémov udržiavať približne vo výške 2–3 m.
Listy sú veľké, pevné, kožovité, tmavozelené a výrazne žilkované. Môžu dosahovať dĺžku 20–30 cm a rastlina vďaka nim pôsobí veľmi exoticky.
Nezvyčajné kvitnutie
Najväčšou zvláštnosťou japonskej mišpule je termín kvitnutia.
Na rozdiel od väčšiny našich ovocných drevín nekvitne na jar, ale na jeseň až začiatkom zimy, približne od októbra do decembra.
Kvety sú biele až krémové, usporiadané vo väčších súkvetiach a majú výraznú sladkastú vôňu.
A práve toto je pri pestovaní na Slovensku rozhodujúci problém.
Rastlina prežije viac mrazu než kvety
Dobre vyzretý starší strom môže na chránenom stanovišti krátkodobo zvládnuť približne –10 až –12 °C, niektoré odolnejšie formy aj o niečo nižšie teploty.
Kvety a mladé plody sú však oveľa citlivejšie.
Už niekoľko stupňov pod nulou môže poškodiť kvety alebo malé nasadené plody.
Preto môže japonská mišpuľa na Slovensku krásne rásť ako okrasná drevina, ale pravidelná úroda vo voľnej pôde je podstatne náročnejšia.
Ako zvýšiť šancu na úrodu
Ak chceme plody, rastlinu vysádzame na skutočne teplé miesto, ideálne:
pri južnej stene domu, pod presahom strechy alebo do chráneného vnútorného dvora.
Pri poklese teploty počas kvitnutia možno menšiu rastlinu prikryť niekoľkými vrstvami bielej netkanej textílie.
Najspoľahlivejšie plodí pri pestovaní v zimnej záhrade, nevykurovanom skleníku alebo svetlom chladnom priestore, kde teplota neklesá výrazne pod bod mrazu.
Opeľovanie
Mnohé odrody japonskej mišpule sú samoopelivé, takže dokážu vytvoriť plody aj samostatne.
Krížové opelenie inou odrodou však môže zvýšiť násadu a niekedy aj veľkosť plodov.
Pri pestovaní v uzavretej zimnej záhrade alebo skleníku, kde nie je dostatok opeľujúceho hmyzu, môžeme kvety jednoducho ručne opeľovať jemným štetcom.
Zálievka
Počas vegetácie potrebuje pravidelnú zálievku, najmä pri pestovaní v nádobe.
Pôda by mala byť mierne vlhká, ale nikdy trvalo premočená.
V zime zálievku obmedzíme, ale substrát nenecháme úplne vyschnúť. Vždyzelená rastlina totiž odparuje vodu aj počas zimy.
Hnojenie
Od jari do leta môžeme pravidelne používať viaczložkové hnojivo pre ovocné dreviny alebo subtropické rastliny.
S dusíkom to nepreháňame, najmä od druhej polovice leta. Výhony potrebujú pred zimou dobre vyzrieť.
Pri pestovaní v nádobe je pravidelné prihnojovanie dôležitejšie, pretože zásoba živín v obmedzenom množstve substrátu sa rýchlo vyčerpáva.
Rez
Japonská mišpuľa rez znáša dobre, ale intenzívny každoročný rez nepotrebuje.
Odstraňujeme predovšetkým suché, poškodené, križujúce sa a zahusťujúce výhony.
Ak rastlinu pestujeme pre úrodu, dávame pozor na silné skracovanie koncov výhonov. Kvetné súkvetia sa vytvárajú práve na koncoch vyzretých výhonov, takže nevhodným jesenným rezom by sme si odstránili budúce kvety.
Tvarovací rez robíme najlepšie po zbere plodov.
Plody
Plody rastú v strapcoch a podľa odrody sú guľaté, oválne až hruškovité.
Pri dozrievaní získavajú žltú, zlatožltú až sýtooranžovú farbu. Veľkosť sa najčastejšie pohybuje približne 3–6 cm, pri veľkoplodých odrodách môžu byť ešte väčšie.
Vo vnútri sa nachádza niekoľko veľkých lesklých hnedých semien, preto je podiel dužiny pri semenáčoch menší než pri kvalitných veľkoplodých kultivaroch.
Chuť
Dužina je veľmi šťavnatá, jemná a aromatická.
Chuť je sladká až sladkokyslá, podľa odrody môže pripomínať kombináciu marhule, broskyne, hrušky a citrusov.
Na rozdiel od našej mišpule obyčajnej sa japonská mišpuľa nemusí nechávať odležať. Plody sa konzumujú čerstvé po úplnom dozretí.
Dozrievanie
V teplých subtropických oblastiach dozrievajú plody približne od marca do júna.
V našich podmienkach sa vývoj výrazne spomaľuje a pri chránenom pestovaní možno očakávať dozrievanie prevažne na jar až začiatkom leta.
Od jesenného kvitnutia po zrelý plod teda môže uplynúť mnoho mesiacov.
Využitie plodov
Plody sú výborné predovšetkým na priamy konzum.
Možno ich tiež použiť na džemy, želé, kompóty, sirupy, šťavy, dezerty a likéry.
Najlepšiu chuť majú úplne vyzreté plody, ktoré už získali typickú žltú až oranžovú farbu a mierne zmäkli.
Zimovanie rastlín v nádobách
Nádobové rastliny prenesieme pred silnejšími mrazmi do svetlého a chladného priestoru.
Ideálna je zimná záhrada, svetlá veranda alebo nevykurovaný skleník s teplotou približne 2–10 °C.
Teplá obývačka nie je ideálna. Pri vysokej teplote a nedostatku zimného svetla rastlina vytvára slabé výhony a môže ju napadnúť hmyz.
Počas zimy zalievame mierne.
Choroby a škodcovia
Japonská mišpuľa je pomerne odolná.
Pri pestovaní v nádobách a prezimovaní v interiéri sa môžu objaviť štítničky, červce alebo roztoče.
Pri dlhodobom premokrení hrozia hniloby koreňov.
Keďže patrí do čeľade ružovitých, môže byť hostiteľom aj bakteriálnej spály ružovitých (Erwinia amylovora).
Praktické rady
Najdôležitejšie je pochopiť jeden rozdiel: vypestovať na Slovensku pekný strom japonskej mišpule je podstatne jednoduchšie než z neho pravidelne zbierať ovocie.
Problémom nie je len zimná mrazuvzdornosť stromu. Rastlina kvitne na jeseň a plody sa vyvíjajú počas zimy, takže kvety a mladé plody musia prežiť obdobie, keď u nás mrzne.
Ak chcete japonskú mišpuľu hlavne ako exotickú vždyzelenú drevinu, na veľmi chránenom mieste sa oplatí experimentovať aj s výsadbou do voľnej pôdy. Ak je prioritou pravidelná úroda, oveľa spoľahlivejšie je pestovanie v nádobe, zimnej záhrade alebo chránenom skleníku.
