BOSCOVA patrí medzi najznámejšie klasické európske hrušky a dodnes je veľmi cenená pre výbornú dezertnú chuť, typický pretiahnutý tvar a charakteristickú bronzovohnedú hrdzavú šupku. V pestovaní je známa od začiatku 19. storočia a v mnohých krajinách sa stretávame aj s názvom ‚Kaiser Alexander‘ alebo jednoducho ‚Kaiser‘.

Strom rastie v mladosti stredne silno až silno, neskôr sa rast po nástupe do rodivosti zmierňuje. Vytvára vyššiu, vzpriamenejšiu až široko pyramidálnu korunu. Do rodivosti nastupuje stredne skoro a pri vhodných podmienkach poskytuje dobré a pomerne pravidelné úrody.

Plody sú stredne veľké až veľké, veľmi charakteristického pretiahnutého fľaškovitého až kužeľovito hruškovitého tvaru. Majú dlhší krčok, ktorý plynulo prechádza do pomerne dlhej stopky. Typický tvar umožňuje Boscovu pomerne ľahko rozpoznať od väčšiny ostatných odrôd.

Šupka je spočiatku zelenkastá, počas dozrievania získava žltohnedé, bronzové až škoricovohnedé sfarbenie. Veľkú časť až prakticky celý povrch pokrýva typická jemná hrdzavosť. Tá nie je prejavom poškodenia, ale charakteristickým odrodovým znakom Boscovej.

Dužina je biela až krémovobiela, jemná, veľmi šťavnatá, maslovitá a pri plnej zrelosti rozplývavá. Okolo jadrovníka môže byť mierne zrnitá, čo je pri hruškách tohto typu prirodzené.

Chuť patrí medzi najväčšie prednosti odrody – je sladká, harmonická, výrazne aromatická a jemne korenistá, s typickou bohatou hruškovou arómou. Pri optimálnej zrelosti patrí Boscova medzi chuťovo najkvalitnejšie klasické dezertné hrušky.

Boscova kvitne približne v strednom období. Pre pravidelnú a vysokú úrodu jej prospieva prítomnosť kompatibilnej odrody kvitnúcej v podobnom termíne. Vhodnými opeľovacími partnermi môžu byť napríklad ‚Williamsova‘, ‚Konferencia‘, ‚Clappova‘ alebo ‚Charneuská‘, pokiaľ sa ich obdobie kvitnutia v konkrétnej lokalite dostatočne prekrýva.

Plody sa zberajú približne od polovice septembra do začiatku októbra, najčastejšie v druhej polovici septembra. Presný termín závisí od oblasti, podpníka a priebehu ročníka.

Boscovu je vhodné oberať ešte pevnú, pred úplnou konzumnou zrelosťou. Po zbere ju necháme dôjsť. Dužina postupne zmäkne, stane sa maslovitou a naplno sa rozvinie charakteristická sladká a korenistá aróma.

Konzumná zrelosť nastupuje približne od októbra do novembra. V dobrom chladnom sklade možno plody uchovávať približne do decembra až januára, pri profesionálnom chladiarenskom skladovaní aj dlhšie. Nie je však takou dlho skladovateľnou odrodou ako Nojabrskaja alebo niektoré neskoré zimné hrušky.

Odrode najviac vyhovuje slnečné, teplé a chránené stanovište s hlbokou, úrodnou, humóznou a primerane vlhkou pôdou. Boscova patrí medzi teplomilnejšie hrušky a najvyššiu kvalitu plodov dosahuje v dobrých ovocinárskych a vinohradníckych polohách.

Mrazuvzdornosť je stredná až dobrá, ale do veľmi chladných, veterných a mrazových polôh nie je ideálnou voľbou. V teplejších oblastiach Slovenska sa jej darí veľmi dobre.

Zdravotný stav je stredne dobrý, nejde však o rezistentnú odrodu. Podľa podmienok môže byť napádaná chrastavitosťou a ďalšími bežnými chorobami hrušiek. Prospieva jej vzdušná, dobre presvetlená koruna a vyrovnaná výživa.

Plody sú výborné na priamy konzum, ale vďaka pevnejšej dužine a výraznej aróme sú veľmi vhodné aj na pečenie, kompóty, sušenie, dezerty, zaváranie a ďalšie kuchynské spracovanie. Pri tepelnej úprave si pomerne dobre zachovávajú tvar.

BOSCOVA je klasická jesenná hruška s veľkými, nápadne pretiahnutými plodmi a charakteristickou bronzovohnedou hrdzavou šupkou. Dužina je jemná, maslovitá, veľmi šťavnatá a chuť výrazne sladká, aromatická a jemne korenistá. Vďaka nezameniteľnému vzhľadu a výbornej dezertnej kvalite patrí dodnes medzi najcennejšie klasické odrody hrušiek.