LUCASOVA patrí medzi osvedčené staršie zimné odrody hrušiek, ktoré sú dodnes významné aj v produkčných výsadbách. Bola objavená vo Francúzsku v 19. storočí ako náhodný semenáč a pomenovaná po Alexandrovi Lucasovi. Je cenená najmä pre veľké atraktívne plody, vysokú a pravidelnú úrodnosť, príjemnú sladkú chuť a veľmi dobrú skladovateľnosť.

Strom rastie v mladosti stredne silno až silno, neskôr sa rast po nástupe do rodivosti zmierňuje. Vytvára vzpriamenejšiu až široko pyramidálnu, neskôr mierne rozložitú korunu. Do rodivosti nastupuje pomerne skoro a rodí pravidelne a bohato.

Pri vysokej násade je vhodná prebierka plodov. Príliš veľké množstvo hrušiek môže viesť k zmenšeniu plodov a k oslabeniu tvorby kvetných pukov na nasledujúci rok.

Plody sú veľké až veľmi veľké, najčastejšie približne 180–300 g, pri priaznivých podmienkach aj väčšie. Majú charakteristický široko hruškovitý až kužeľovito hruškovitý tvar, sú pomerne robustné a často mierne nepravidelné.

Šupka je pri zbere zelená až zelenožltá, počas dozrievania a skladovania sa mení na žltú až zlatožltú. Na slnečnej strane sa môže vytvoriť jemné oranžové až červenkasté líčko. Povrch je posiaty množstvom drobných hnedastých lenticel a miestami sa môže objaviť jemná hrdzavosť.

Dužina je biela až krémovobiela, jemná, veľmi šťavnatá a po úplnom dozretí polomaslovitá až rozplývavá. Pri správnom termíne zberu a dozretí má veľmi príjemnú konzistenciu.

Chuť je sladká až jemne sladkokyslá, harmonická a mierne aromatická. Nie je tak výrazne korenistá ako niektoré staré dezertné hrušky, jej prednosťou je skôr jemná sladkosť, vysoká šťavnatosť a univerzálne príjemný chuťový prejav.

Lucasova patrí medzi odrody, pri ktorých je dôležitý správny termín zberu. Ak sa plody oberú príliš skoro, môžu zostať tvrdšie a chuťovo nevýrazné. Ak zostanú na strome príliš dlho, zhoršuje sa ich skladovateľnosť.

Kvitne približne v strednom období. Z hľadiska opelenia má jednu dôležitú vlastnosť – Lucasova je triploidná odroda. Sama potrebuje vhodného opeľovača, ale jej peľ nie je vhodný na spoľahlivé opeľovanie ostatných hrušiek.

Pri výsadbe je preto ideálne mať v blízkosti dve kompatibilné diploidné odrody, ktoré sa zároveň dokážu opeľovať medzi sebou. Ako vhodní partneri sa podľa prekrytia kvitnutia používajú napríklad ‚Konferencia‘, ‚Williamsova‘, ‚Clappova‘ alebo ‚Charneuská‘.

Plody sa zberajú približne od konca septembra do polovice októbra, podľa oblasti, podpníka a priebehu ročníka. V čase zberu sú ešte zelené a pomerne tvrdé.

Konzumná zrelosť nastupuje približne od októbra až novembra. Počas dozrievania sa šupka sfarbuje do žlta, dužina mäkne a výrazne sa zvyšuje sladkosť a šťavnatosť.

Veľkou prednosťou Lucasovej je dobrá až veľmi dobrá skladovateľnosť. V kvalitnom chladnom sklade vydržia plody približne do januára až februára, pri profesionálnom chladiarenskom skladovaní aj dlhšie.

Odrode vyhovuje slnečné, teplejšie až stredne teplé stanovište. Najlepšie rastie v hlbokých, úrodných, humóznych a primerane vlhkých pôdach. Na kvalitnom stanovišti vytvára veľké, šťavnaté a chuťovo podstatne lepšie plody.

Mrazuvzdornosť stromu je dobrá, preto sa Lucasova úspešne pestuje aj v stredoeurópskych podmienkach. Do veľmi chladných a exponovaných polôh jej však vyberáme chránené stanovište.

Zdravotný stav je celkovo dobrý, nejde však o rezistentnú odrodu. Podľa podmienok môže byť napádaná chrastavitosťou a ďalšími bežnými chorobami hrušiek. Dôležitá je vzdušná koruna a vyrovnaná výživa.

Plody sú výborné na priamy konzum a dlhodobé skladovanie. Vďaka veľkosti a šťavnatosti sú vhodné aj na kompóty, dezerty, sušenie, zaváranie a ďalšie kuchynské spracovanie.

LUCASOVA je osvedčená zimná hruška s veľkými až veľmi veľkými zelenožltými, neskôr žltými plodmi. Dužina je jemná, veľmi šťavnatá a príjemne sladká. Vyniká vysokou úrodnosťou a dobrou skladovateľnosťou. Pri plánovaní výsadby treba počítať s tým, že ide o triploidnú odrodu – potrebuje vhodného opeľovača, ale sama nie je spoľahlivým opeľovačom pre ostatné hrušky.