NÁVOD NA PESTOVANIE – OLIVOVNÍKY
Olivovník európsky (Olea europaea) je dlhoveká vždyzelená ovocná drevina typická pre Stredomorie. Vytvára striebristé listy a plody – olivy, ktoré sa využívajú na priamu konzumáciu po spracovaní alebo na výrobu oleja. Na Slovensku je pestovanie možné, ale voľná pôda prichádza do úvahy najmä v najteplejších oblastiach a na mimoriadne chránených stanovištiach. V ostatných oblastiach je bezpečnejšie pestovanie v nádobe.
Medzi známe odrody patria napríklad 'Leccino', 'Frantoio', 'Arbequina', 'Koroneiki', 'Picual', 'Pendolino' či 'Megaron'. Odrody sa výrazne líšia termínom dozrievania, využitím plodov aj odolnosťou proti mrazu.
Stanovište a pôda
Olivovník potrebuje maximum slnka, tepla a vzdušné stanovište. Pri pestovaní vonku je ideálna južná až juhozápadná strana, najlepšie pri stene alebo múre, ktorý sa cez deň prehrieva.
Potrebuje predovšetkým výborne priepustnú pôdu. Dobre rastie aj v kamenistej, štrkovitej a pomerne chudobnej pôde a dobre toleruje vápenaté podložie.
Optimálne pH je približne 6–8.
Oveľa nebezpečnejšie než chudobná pôda je zimné zamokrenie. Kombinácia mokrej pôdy a mrazu môže olivovník poškodiť podstatne viac než samotná nízka teplota.
Výsadba
Do voľnej pôdy vysádzame olivovník na Slovensku zásadne na jar, ideálne po odznení silnejších mrazov.
Rastlina tak dostane celú vegetačnú sezónu na zakorenenie pred prvou zimou.
Pri ťažkej pôde zabezpečíme veľmi dobrú drenáž. Vhodná môže byť aj výsadba na mierne vyvýšené miesto, z ktorého prebytočná voda ľahko odteká.
Rastlinu nevysádzame zbytočne hlboko. Koreňový krčok ponecháme približne na úrovni okolitej pôdy.
Pestovanie v nádobe
Pre väčšinu Slovenska je toto najbezpečnejší spôsob pestovania.
Nádoba musí mať veľké odtokové otvory a substrát musí byť veľmi priepustný. Vhodná je zmes kvalitného substrátu s minerálnou zložkou, napríklad pieskom, štrkom, perlitom alebo lávovou drvinou.
Nádobu nezväčšujeme skokovo. Olivovník dokonca pomerne dobre znáša, keď má korene mierne obmedzené.
Staršie rastliny presádzame približne každé 2–4 roky, prípadne vymeníme vrchnú vrstvu substrátu.
Zálievka
Olivovník je veľmi dobre prispôsobený suchu, ale to neznamená, že mladá rastlina vodu nepotrebuje.
Po výsadbe pravidelne zalievame, kým sa dobre nezakorení. Rastliny v nádobách potrebujú počas horúceho leta podstatne viac vody než stromy vo voľnej pôde.
Medzi jednotlivými zálievkami necháme vrchnú časť substrátu mierne preschnúť.
Najväčšou chybou je udržiavať olivovník neustále mokrý. Korene potrebujú dostatok vzduchu.
Hnojenie
Olivovník nie je mimoriadne náročný na živiny.
Od jari do prvej polovice leta môžeme použiť viaczložkové hnojivo s mikroprvkami, pri nádobových rastlinách pravidelnejšie v menších dávkach.
S dusíkom opatrne. Nadmerne prihnojená rastlina vytvára množstvo mäkkých zelených výhonov, ktoré horšie vyzrievajú a sú citlivejšie na mráz.
Od druhej polovice leta už silné dusíkaté hnojenie nepoužívame.
Kvitnutie
Olivovníky kvitnú približne v máji až júni. Kvety sú malé, krémovobiele až žltkasté a vytvárajú početné súkvetia.
Olivovník často vytvorí obrovské množstvo kvetov, ale iba malá časť z nich sa zmení na plody. Je to úplne prirodzené.
Na dobré kvitnutie potrebuje rastlina dostatok slnka a primerané zimné ochladenie.
Opeľovanie
Opeľovacie pomery sa medzi odrodami výrazne líšia.
Niektoré olivovníky sú samooplodné, iné iba čiastočne samooplodné a ďalšie výrazne profitujú z cudzieho peľu.
Aj pri samooplodnej odrode môže prítomnosť druhej kompatibilnej odrody výrazne zvýšiť násadu plodov.
Ak chceme olivy predovšetkým na úrodu a máme priestor, odporúčame pestovať dve rôzne kompatibilné odrody.
Olivovník je prevažne vetroopelivý.
Rez
Olivovník veľmi dobre znáša rez.
Mladému stromu najskôr vytvoríme základnú korunu. Pri klasickom pestovaní sa často používa otvorená, dobre presvetlená koruna, aby sa slnko dostalo aj do jej vnútra.
Neskôr odstraňujeme:
suché a poškodené konáre,
výhony smerujúce dovnútra,
križujúce sa konáre,
veľmi hustý obrast,
výmladky vyrastajúce zo spodnej časti kmeňa.
Olivovník rodí predovšetkým na jednoročnom dreve vyrastenom v predchádzajúcej sezóne. Preto ho každoročne radikálne nezrezávame – odstránili by sme veľkú časť budúcej úrody.
Kedy rezať?
Hlavný rez robíme na jar, keď už nehrozia silné mrazy.
V našich podmienkach je to výhodné aj preto, že po zime dobre vidíme prípadné poškodenie výhonov mrazom.
Počas leta môžeme odstrániť nadbytočné výmladky a veľmi bujné zahusťujúce výhony.
Nástup do rodivosti
Vegetatívne množené odrodové olivovníky môžu začať rodiť približne 3.–5. rok, podľa odrody, veľkosti rastliny a podmienok.
Semenáče nastupujú do rodivosti podstatne neskôr a navyše nemusia zachovať vlastnosti materskej rastliny.
Ak chceme olivy na úrodu, vyberáme pomenovanú vegetatívne množenú odrodu, nie semenáč vypestovaný z kôstky.
Dozrievanie
Olivy dozrievajú podľa odrody a oblasti približne od septembra do decembra.
Spočiatku sú zelené, neskôr sa pri väčšine odrôd menia cez žltozelenú a fialovú až na tmavofialovú alebo čiernu.
Zelené a čierne olivy teda často nie sú dva rozdielne druhy. Môžu to byť plody tej istej odrody zozbierané v inom stupni zrelosti.
V slovenských podmienkach je veľkou výhodou skorá odroda, ktorá dokáže plody vyvinúť a vyzrieť pred výrazným jesenným ochladením.
Olivy priamo zo stromu nejedzte
Čerstvá oliva odtrhnutá zo stromu je extrémne horká.
Obsahuje veľké množstvo horkých fenolových zlúčenín, najmä oleuropeínu. Preto sa stolové olivy pred konzumáciou musia odhorčiť a fermentovať alebo naložiť do slaného nálevu.
Čerstvý plod teda nebude chutiť ako oliva zo zaváraninového pohára – ani keď je dokonale zrelý.
Zelené alebo zrelé olivy?
Zelené olivy sa zberajú pred úplným dozretím. Sú pevnejšie a majú výraznejšiu chuť.
Tmavé olivy sa nechávajú na strome dlhšie. Obsahujú viac oleja, sú mäkšie a ich chuť je po spracovaní spravidla jemnejšia.
Na výrobu oleja sa termín zberu volí podľa požadovaného pomeru medzi výťažnosťou oleja, arómou a obsahom polyfenolov.
Mrazuvzdornosť
Tu je pri pestovaní na Slovensku najväčší problém.
Dospelý dobre vyzretý olivovník zvládne krátkodobý slabší mráz. Mnohé odrody bez vážnejšieho poškodenia tolerujú približne –7 až –10 °C.
Odolnejšie odrody, napríklad 'Leccino', môžu na vhodnom stanovišti krátkodobo zvládnuť približne –12 až –15 °C, ale výsledok veľmi závisí od dĺžky mrazu, vetra, vlhkosti pôdy, veku stromu a vyzretia dreva.
Mladé rastliny sú podstatne citlivejšie.
Preto nemožno jednoducho povedať, že olivovník „vydrží –15 °C“. Jedna suchá noc pri –12 °C a týždeň mrazov pri rovnakej minimálnej teplote sú pre rastlinu dve úplne rozdielne situácie.
Pestovanie vo voľnej pôde na Slovensku
Experimentovať má zmysel najmä v najteplejších oblastiach južného Slovenska, na chránených miestach s výbornou mikroklímou.
Ideálne je miesto:
pri južnej stene, chránené pred severným vetrom, v priepustnej pôde a mimo mrazovej kotliny.
Prvé roky rastlinu určite chránime.
Koreňovú zónu prikryjeme hrubšou vrstvou mulču a korunu mladého stromu môžeme obaliť bielou netkanou textíliou.
Zimovanie v nádobe
Nádobové olivovníky prezimujeme svetlo a chladno.
Ideálna teplota je približne 2–10 °C.
Keďže olivovník je vždyzelený, potrebuje svetlo aj počas zimy. Tmavá pivnica preto nie je vhodná.
Počas chladného zimovania zalievame iba mierne. Substrát necháme medzi zálievkami čiastočne preschnúť.
Veľmi nebezpečná je kombinácia chlad + neustále mokrý substrát.
Prečo v zime opadávajú listy?
Najčastejším problémom nádobových olivovníkov je nevhodné zimovanie.
Ak rastlinu prenesieme do teplej obývačky s nedostatkom svetla, môže začať výrazne zhadzovať listy.
Platí podobné pravidlo ako pri citrusoch:
čím vyššia zimná teplota, tým viac svetla rastlina potrebuje.
Pre olivovník je preto oveľa lepšia svetlá miestnosť s 5 °C než tmavá izba s 22 °C.
Choroby a škodcovia
Pri pestovaní vonku sú olivovníky pomerne odolné.
Vo vlhkom prostredí sa môže objaviť škvrnitosť listov, najmä ak je koruna príliš hustá.
Pri zimovaní v interiéri sa môžu objaviť puklice, červce alebo roztoče.
Rastliny počas zimy pravidelne kontrolujeme, najmä spodnú stranu listov a mladé výhony.
Praktické rady
Ak chcete olivovník na Slovensku pestovať hlavne pre olivy, nestačí, aby strom iba prežil zimu. Potrebuje tiež dostatočne dlhú, teplú a slnečnú sezónu, aby plody stihli vyzrieť. Preto vyberajte skoršie a zároveň mrazuvzdornejšie odrody.
Pri výsadbe do voľnej pôdy je často dôležitejšia drenáž a mikroklíma než hnojenie. Olivovník zvládne chudobnú kamenistú pôdu oveľa lepšie než zimné státie koreňov vo vode.
A ak pestujete olivovník v nádobe, nedávajte ho na zimu automaticky do obývačky. Svetlé miesto s teplotou približne 2–10 °C je preň omnoho prirodzenejšie. Na jar ho potom postupne privyknite na priame slnko a na leto mu doprajte to, čo má zo všetkého najradšej – čo najviac svetla a tepla.
