ŠPENDLÍK ŽLTÝ je stará tradičná stredoeurópska slivkovina, ktorá sa po stáročia pestuje najmä na území Česka a Slovenska. Nejde o modernú vyšľachtenú odrodu s presne známym pôvodom, ale o starú krajovú formu, ktorá sa rozmnožovala predovšetkým koreňovými výmladkami a postupne vytvorila množstvo miestnych typov.

Pôvod a rodičovstvo Špendlíka žltého nie sú spoľahlivo doložené. Preto pri ňom nemožno uvádzať konkrétne rodičovské odrody. Z pomologického hľadiska patrí do skupiny drobnoplodých sliviek blízkych Prunus domestica subsp. insititia.

Strom rastie stredne silno až silno, vytvára nepravidelnú, neskôr široko rozložitú korunu. Na vlastných koreňoch veľmi ochotne tvorí koreňové výmladky, vďaka ktorým sa tradične šíril medzi jednotlivými záhradami a lokalitami.

Stromy sú dlhoveké, vitálne a veľmi nenáročné. Dobre sa prispôsobujú rôznym pôdnym a klimatickým podmienkam a staré exempláre možno nájsť aj v opustených sadoch, pri cestách alebo na medziach.

Kvitne skoro až stredne skoro a je spravidla samoopelivý. Aj samostatne rastúci strom preto dokáže prinášať pravidelnú úrodu.

Do rodivosti vstupuje pomerne skoro a vyznačuje sa vysokou až veľmi vysokou rodivosťou. V priaznivých rokoch bývajú konáre doslova obsypané množstvom drobných žltých plodov.

Plody sú malé až stredne malé, podlhovasté až vajcovité, výrazne pretiahnutejšie než pri mirabelkách. Práve tvar plodu je dôležitý pri odlíšení pravého špendlíka od žltých mirabeliek, s ktorými býva veľmi často zamieňaný.

Šupka je v plnej zrelosti žltá až zlatožltá, na oslnenej strane môže mať jemné oranžové až červenkasté bodkovanie alebo líčko. Povrch býva pokrytý jemným voskovým povlakom.

Dužina je žltá až zlatožltá, mäkká, veľmi šťavnatá a aromatická. Pri úplnom dozretí obsahuje veľa šťavy a cukrov.

Chuť je výrazne sladká, aromatická a korenistá, pri dobre vyzretých plodoch veľmi príjemná. Charakteristická intenzívna aróma je jedným z dôvodov, prečo boli špendlíky tradične veľmi cenené na spracovanie.

Kôstka je podlhovastá a pomerne úzka. Oddeľovanie dužiny od kôstky môže byť podľa konkrétneho miestneho typu rozdielne – pri niektorých formách sa oddeľuje pomerne dobre, pri iných zostáva časť dužiny ku kôstke prichytená.

Dozrieva v druhej polovici augusta až začiatkom septembra, podľa lokality a konkrétneho miestneho typu. Plody dozrievajú postupne a po úplnom dozretí ľahko opadávajú.

Špendlík žltý je veľmi dobre mrazuvzdorný a vďaka dlhodobému prispôsobeniu miestnym podmienkam sa úspešne pestuje aj v stredných a vyšších polohách.

Na stanovište je mimoriadne nenáročný. Najvyššiu kvalitu plodov dosahuje na slnečnom mieste s primerane vlhkou a priepustnou pôdou, ale dobre rastie aj na menej kvalitných stanovištiach.

Staré krajové typy sa vyznačujú dobrou celkovou zdravotnou odolnosťou a nevyžadujú intenzívnu chemickú ochranu. Citlivosť na šarku sliviek však môže byť medzi jednotlivými miestnymi klonmi rozdielna.

Plody sú vhodné na priamy konzum, ale tradične sa využívajú predovšetkým na lekváre, džemy, kompóty, koláče, sušenie a kvasenie.

Mimoriadne cenené sú na výrobu ovocných destilátov. Vďaka vysokému obsahu cukru a charakteristickej korenistej aróme poskytujú kvalitný a výrazne aromatický destilát.

Špendlík žltý sa často zamieňa s mirabelkou (Prunus domestica subsp. syriaca). Mirabelky majú spravidla okrúhle plody, zatiaľ čo pravý špendlík má plody charakteristicky pretiahnuté, vajcovité až kvapkovité. Ide o dve odlišné pomologické skupiny.

Veľkou prednosťou Špendlíka žltého je kombinácia vysokej úrodnosti, sladkých a výrazne aromatických plodov, veľmi dobrej mrazuvzdornosti, nenáročnosti a tradičnej kvality na spracovanie a destiláciu.

ŠPENDLÍK ŽLTÝ je hodnotná stará krajová slivkovina, ktorá patrí k tradičnému ovocinárskemu dedičstvu Slovenska a Česka. Vďaka nenáročnosti, bohatej rodivosti a charakteristickej chuti žltých pretiahnutých plodov má svoje miesto v domácich záhradách, extenzívnych sadoch aj genofondových výsadbách.