ANTONOVKA, presnejšie Antonovka obyčajná (Антоновка обыкновенная), je veľmi stará odroda ľudového výberu pochádzajúca z Ruska. Patrí medzi najvýznamnejšie historické jablone východnej a severovýchodnej Európy a preslávila sa predovšetkým mimoriadnou zimnou odolnosťou, vitalitou stromov a charakteristickou arómou plodov. Je tiež významným genetickým zdrojom využívaným pri šľachtení mnohých novších odrôd.

Strom rastie silno až veľmi silno a v dospelosti vytvára mohutnú, široko guľovitú až mierne nepravidelnú korunu. Na semenáčovom podpníku môže dosahovať značné rozmery a vysoký vek. V mladosti rastie intenzívne, neskôr sa rast s nástupom plnej rodivosti zmierňuje.

Do rodivosti nastupuje stredne neskoro, pričom termín výrazne ovplyvňuje použitý podpník. Rodivosť je vysoká, pri starších stromoch však môže mať sklon k striedaniu úrodných a menej úrodných rokov.

Plody sú stredne veľké až veľké, najčastejšie približne 120–180 g, pri priaznivých podmienkach aj väčšie. Tvar je guľovitý až plocho guľovitý, mierne kužeľovitý a často charakteristicky rebrovaný, pričom jednotlivé plody môžu byť tvarovo pomerne variabilné.

Šupka je spočiatku zelená až zelenožltá, pri úplnom vyzretí a počas skladovania prechádza do svetložltej až slamovožltej farby. Krycie červené sfarbenie väčšinou chýba alebo sa objavuje iba veľmi slabo na slnečnej strane. Šupka je pevná a typická je výrazná vôňa zrelých plodov.

Dužina je biela až jemne žltkastobiela, pevná, šťavnatá a mierne hrubšia. Bezprostredne po zbere býva veľmi pevná a kyslejšia, počas skladovania postupne mäkne a chuť sa harmonizuje.

Chuť je výrazne sladkokyslá až kyslastá, veľmi osviežujúca a mimoriadne aromatická. Charakteristická intenzívna aróma patrí medzi najvýraznejšie poznávacie znaky Antonovky. V porovnaní s modernými sladkými dezertnými jablkami má výraznejšiu kyselinu, vďaka ktorej je mimoriadne vhodná aj na spracovanie.

ANTONOVKA je cudzoopelivá a pre pravidelnú násadu potrebuje v blízkosti inú kompatibilnú odrodu jablone s podobným obdobím kvitnutia. Sama je zároveň cenným opeľovačom pre viaceré ďalšie odrody.

Zberová zrelosť nastáva podľa oblasti približne od polovice septembra do začiatku októbra. V teplejších oblastiach sa zberá skôr, v chladnejších oblastiach neskôr. Charakter odrody sa preto môže podľa pestovateľskej oblasti pohybovať medzi neskoro jesenným a skorým zimným jablkom.

Po zbere potrebuje krátke obdobie na rozvinutie optimálnej konzumentnej kvality. Pri vhodnom skladovaní vydržia plody približne do decembra až januára, v kvalitných chladiarenských podmienkach aj dlhšie.

Antonovke vyhovuje slnečné až mierne polotienisté stanovište a hlboká, úrodná, primerane vlhká pôda. Vďaka svojej vitalite je však podstatne menej náročná než mnohé moderné odrody a dobre sa prispôsobuje aj klimaticky náročnejším oblastiam.

Jednou z jej najväčších predností je výnimočná mrazuvzdornosť a zimovzdornosť. Antonovka patrí medzi tradičné štandardy, s ktorými sa pri hodnotení zimnej odolnosti porovnávajú ďalšie odrody. Práve preto sa stala významným rodičom v šľachtiteľských programoch zameraných na odrody do chladných oblastí.

Zdravotný stav je dobrý, ale Antonovka nie je geneticky rezistentná proti chrastavitosti. V porovnaní s citlivými modernými odrodami sa tradične hodnotí ako pomerne odolná a vitálna, pričom zdravotný stav výrazne ovplyvňuje lokalita a priebeh ročníka.

Plody majú veľmi široké využitie. Sú vhodné na priamy konzum, pečenie, kompóty, pyré, lekváre, sušenie, muštovanie, výrobu cideru aj ďalšie spracovanie. Vysoký obsah kyselín a výrazná aróma z nej robia mimoriadne kvalitné spracovateľské jablko.

ANTONOVKA je legendárna stará ruská odroda s mimoriadne odolným a vitálnym stromom, zelenožltými až žltými aromatickými plodmi a šťavnatou dužinou výraznej sladkokyslej chuti. Zberá sa približne od polovice septembra do začiatku októbra a vyniká najmä mimoriadnou zimovzdornosťou, nenáročnosťou a univerzálnym využitím plodov.